Keď modlárstvo povýšia nad argumenty

Milí priatelia, začnem od konca videozáznamu, ktorý bude ešte chvíľu kolovať po internetoch. Popri diskusii Roberta Fica v Trnave totiž prišiel na seba upozorňovať hlúčik protestujúcich mladých ľudí (mali byť medzi nimi aj provokatéri zo strany Demokrati).

Nuž a jeden z nich hovorí, že novinár Ján Kuciak ho kedysi vyučoval, a že išlo o „jedného z najlepších učiteľov na Slovensku” (zrejme myslí učiteľov žurnalistiky)…

Takže, vážený mladý muž (a jemu podobní)! Mňa ako novinára odchovala pred 20 rokmi tiež Katedra žurnalistiky na FF UKF v Nitre. Viedla ju vtedy kapacita v osobe zosnulého profesora Ivana Sulíka, ktorý stál pri jej zrode. Išlo o fundovaného literárneho vedca a publicistu, majstra slovenského jazyka a práce s písaným textom. (Na jeho adresu dnes asi spomienkové akcie neorganizujú, hoci išlo o najvyššiu možnú kapacitu svojho druhu.)

A takto som v rámci mojej cesty k dizertácii prešiel rukami ďalších odborníkov z ďalších pracovísk (Chmelár, Miko, Plesník, Žilka – koho zaujíma pedagogická elita, nech smelo googli).

Viete, čo ma okrem iného naučili? Kúsku pokory, keď sa snažím viesť serióznu debatu na vážne témy. To znamená, že kým si na niekoho v hneve zakričím (lebo niekedy je vskutku ťažké sa ovládnuť), pokúsim sa popremýšľať, či je to z mojej pozícii oprávnené extempore – a či je práve besné zavýjanie (prepáčte za ostrejšiu metaforu) spôsob, akým komunikovať, ak máme posúvať dialóg, nieto ešte našu vlasť, vytúženým smerom vpred.

Lebo o to nám predsa všetkým ide, či?

A teraz k začiatku celého verbálneho rozporu Gedra/Kaliňák VS rozzúrený hlúčik. Dvojica politikov ani nestihla poriadne pristúpiť k demonštrujúcim, a už ich akýsi mladík zasypal výkrikmi „vy sa nehanbíte?” A už ich skúšal upratovať slovami „rozprávam ja, potom môžete niečo rozprávať.” Ale kto mu dal prvé slovo? Prikmotrené liberálne médiá s ich mikrofónmi?

Áno, dnes majú túto moc – ak stojí štáb pri vás, potom VY ste v príbehu tí dobrí…

Mladík potom pokračoval v „debate” ošúchaným argumentačným faulom, ktorému sa v debatnej terminológii hovorí apel na emócie: opakoval, či sa dvojica politikov „nehanbí”.

Tento trik má namiesto uvedenia logickej argumentácie tlačiť opačnú stranu do kúta, aby v očiach divákov nevyzerala dobre, hoci na to niet žiadneho priameho dôvodu či opodstatnenia. Druhá argumentačná zákernosť je potom pýtať sa, či chcete žiť v Rusku, lebo vraj podporujete kolaboranta (zrejme myslel dotyčný Roberta Fica, ktorý tam mal prednášku).

Tu hovoríme o tzv. Falošnej dileme, keď je protistrana kladená pred vymyslenú možnosť: buď ste na strane Fica a teda chcete „skončiť” ako Rusko, alebo ste tí dobrí. Nič medzitým. Čiernobiele maľovanie sveta potom predstavuje samostatnú kategóriu neschopných rétorov, ktorí nedokážu analyzovať príčinné súvislosti geopolitickej mozaiky.

A napokon, na adresu politického dua povedal mladík „my vás poznáme… my vieme, čo ste.”

Keby debata mala pravidlá a rozhodcu, ten by dotyčného okamžite diskvalifikoval. Kontumačná prehra ako hrom. Vytasil sa totiž s faulom ad hominem, útokom na osobu rečníkov. „My vieme, čo ste” v sebe ukrýva širokú škálu konotácií, a všetky sú mimoriadne negatívne – vzhľadom na kontext, v akom prebiehalo spontánne stretnutie.

Vlastný gól, ktorým definitívne strhol svoju bránku a pomyselne vyhodil do povetria celý svoj tím, nastal v momente, keď krikľúň z davu (v podstate vodca svorky) vyzval Erika Kaliňáka, aby prestal so svojimi tvrdeniami, lebo veď (parafrázujúc) celá jeho rodina sú jedna veľká mafia!

A to je koniec. Tu boli pravidlá hry spálené v priamom prenose – také vyhlásenie by bolo možno aj na trestné oznámenie. Pretože toto už nie je len o slobode slova, alebo porušovaní zásad slušnej komunikácie.

Toto je obraz hysterického stredovekého davu, kde chýbajú už len fakle a vidly…

Prečítajte si tiež:

• Premiér diskutoval so študentmi, Gedra s Kaliňákom s protestujúcimi mladými ľuďmi. Medzi študentov sa miešali aj Demokrati