Ďalšia vojna na obzore? Britské koloniálne „dedičstvo“ na hranici Pakistanu a Afganistanu

Rokovania zlyhali

Od októbra vyjednávači z Islamabadu a Talibanu absolvovali štyri kolá rokovaní v Dohe, Istanbule a Rijáde zamerané na udržanie krehkého prímeria. K posledným vzájomným útokom došlo napriek tomu, že minulý týždeň Taliban prepustil troch pakistanských vojakov v rámci dohody sprostredkovanej Saudskou Arábiou. Boje v tomto týždni boli najkrvavejšie za posledné mesiace, čo svedčí o ukončení krehkého prímeria.

Ako odôvodňuje vojenské údery Pakistan?

Šéf pakistanského vojenského rezortu Havadža Asif oznámil začiatok plnohodnotného konfliktu s Talibanom. „Taliban premenil Afganistan na kolóniu Indie. Zhromaždil teroristov z celého sveta v Afganistane a začal exportovať terorizmus. Naša trpezlivosť sa skončila. Teraz začala otvorená vojna,” povedal minister.

V piatok Pakistan uskutočnil letecké údery na území Afganistanu v odpovedi na útoky Talibanu na hranici, píše FT. Bombardovanie zahŕňalo masívne letecké útoky a delostreleckú paľbu na veľké mestá, vrátane Kábulu a Kandaháru, kde sa nachádza najvyšší vodca Talibanu Haibatullah Akhundzada. Podľa predstaviteľov Islamabadu bol útok Pakistanu odpoveďou na nočný útok afganských Talibov na pakistanské pohraničné stanovištia. Stalo sa tak po leteckých úderoch, ktorými Pakistan zaútočil minulý víkend na pozície militantov na východe Afganistanu. Vzťahy medzi Pakistanom a Talibanom, ktorý bol predtým považovaný za jeho bábku, sa za posledný rok výrazne zhoršili, pretože Islamabad čelí dvom čoraz ostrejším povstaleckým skupinám v pohraničných oblastiach, ktoré podľa neho dostávajú podporu z Kábulu. Cieľom pakistanských útokov boli úkryty „Tehrik-e Taliban Pakistan“ (TTP) – militarizovanej skupiny, ktorá je oficiálne oddelená od afganského Talibanu ako aj miestnej pobočky ISIL, ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za nedávny teroristický útok v Islamabade, pri ktorom zahynulo viac ako 30 ľudí.

Pakistan bombardoval Kábul, minister hovorí o „otvorenej vojne“ s Talibanom

„Presunutím úderov z bojovníkov TTP priamo na Taliban Pakistan signalizuje svoju pripravenosť bojovať proti afganskej vláde,“ vyhlásil Michael Kugelman, vedúci výskumný pracovník pre južnú Áziu v Atlantickej rade vo Washingtone.

Pohľad Talibanu

Tlačový tajomník Talibanu Zabihullah Mujahid vo štvrtok večer vyhlásil, že Talibanci začali „rozsiahlu vojenskú operáciu“ proti „centrám a objektom pakistanskej armády“ v reakcii na letecké údery pakistanského letectva na afganskom území minulý víkend. Afganské ozbrojené sily rozvinuli rozsiahle ofenzívne akcie pozdĺž Durandovej línie. Predstavitelia Kábulu informovali, že operácie zasiahli provincie Host, Paktia, Nuristan a viaceré ďalšie oblasti. Pakistan vyhlásil, že odvetný útok Talibanu bol „nevyprovokovaný“.

Taliban síce odmieta obvinenia z poskytovania útočiska bojovníkom, ktorí útočia na Pakistan, medzinárodní pozorovatelia však s tým nesúhlasia.

Hamid Karzaj, bývalý prezident Islamskej republiky Afganistan – vlády podporovanej NATO a zvrhnutej Talibanom v roku 2021 – napísal na sociálnej sieti X: „Afgánci sú vždy pripravení brániť svoju vlasť, preukazujúc úplnú jednotu a vytrvalosť. Pakistan musí zmeniť svoju politiku a zvoliť si cestu dobrého susedstva, rešpektu a civilizovaných vzťahov s Afganistanom.“

Ministerstvo obrany Afganistanu vyhlásilo, že Pakistan dostane „primeranú a adekvátnu odpoveď v správnom čase“. Po útokoch na „teroristické tábory“ pozdĺž hranice afganská strana predvolala pakistanského veľvyslanca, aby mu odovzdala protestnú nótu.

Aké sú doterajšie straty?

V piatok pakistanské orgány oznámili, že počas pohraničných zrážok bolo zabitých 133 afganských vojakov a viac ako 200 bolo zranených. Islamabad oznámil obsadenie deviatich vojenských pozícií, ako aj likvidáciu desiatok základní, skladov, tankov a delostreleckých zbraní na území Afganistanu. Podľa údajov OSN v dôsledku týchto útokov zahynulo najmenej 13 civilistov. Pakistanský minister informácií Attaullah Tarar uviedol, že počas útokov boli zasiahnuté objekty v Kábule, Paktíi a Kandaháre, bolo zničených 27 pozícií, deväť bodov bolo obsadených, zlikvidované kľúčové veliteľstvá a viac ako 80 kusov techniky, informuje agentúra Anadolu.

V dôsledku odvetných akcií pakistanskej armády bolo zlikvidovaných 274 afganských vojakov, informuje agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie šéfa tlačovej služby pakistanských ozbrojených síl Ahmeda Chaudhriho. Podľa jeho slov bolo viac ako 400 afganských vojakov zranených. Chaudhry zdôraznil: „V priebehu operácie naše sily zničili 73 nepriateľských kontrolných stanovíšť, ďalších 18 bolo prevzatých pod našu kontrolu.“ Predstaviteľ pakistanskej armády dodal, že bolo zničených viac ako 115 kusov techniky, vrátane tankov, obrnených transportérov a delostrelectva.

V reakcii na kroky Pakistanu predstaviteľ afganskej administratívy Hamdulla Fitrat informoval o smrti 55 pakistanských vojakov, zajatí 23 vojakov a značného množstva zbraní. Zdôraznil tiež, že afganské sily obsadili veliteľstvo pakistanskej armády a 19 kontrolných priechodov. Afganský Červený polmesiac informoval o 18 mŕtvych civilistoch v dôsledku útokov Pakistanu.

Afganské ozbrojené sily zaútočili na „jadrový objekt“ v Pakistane a vojenskú základňu v osade Kakol v blízkosti mesta Abbottábád v provincii Chajber-Paštúnchwá, informoval afganský kanál Ariana News. Potvrdzuje to aj ruská agentúra TASS. Útok sa odohral v osade Kakol, kde sa nachádza pakistanská vojenská akadémia. Podľa informácií televízneho kanálu Ariana News boli stovky mŕtvych a zranených prevezených do Pakistanského inštitútu lekárskych vied v Islamabade. Uvádza sa, že medzi obeťami sú vojaci aj civilisti.

Oficiálny predstaviteľ afganských orgánov Zabihullah Mujahid predtým oznámil začatie rozsiahlej operácie proti pakistanským vojenským objektom pozdĺž Durandovej línie.

Neblahé koloniálne dedičstvo?

Eskalácia napätia na afgansko-pakistanskej hranici je dôsledkom škodlivej koloniálnej politiky Anglicka a svojvoľne nakreslených hraníc v Londýne. Britské imperiálne ambície už je potrebné zastaviť, uviedli novinárom predstavitelia aparátu Bezpečnostnej rady RF, uvádza denník Vzgľad. Bezpečnostná rada zdôraznila, že súčasná vlna napätia vznikla práve v dôsledku historických rozhodnutí prijatých britskou koloniálnou správou. Podľa ruského ministerstva sa Londýn aj dnes snaží presadzovať politiku rozdelenia a vplyvu v rôznych regiónoch sveta. Bezpečnostná rada Ruska vyjadrila znepokojenie nad nebezpečnou eskaláciou na afgansko-pakistanskej hranici a vyzvala obe strany, aby čo najskôr vyriešili všetky spory politicko-diplomatickou cestou.

Taliban začal ofenzívu na pakistansko-afganskej hranici

Durandova línia bola vytýčená ešte v 19. storočí a dnes už viac ako milión miestnych obyvateľov ju nepovažuje za štátnu hranicu. Preto je eskalácia napätia v tejto oblasti nevyhnutná. Navyše, mnohým občanom Afganistanu a Pakistanu sa ťažko zmieruje s myšlienkou štátu ako takého. Životný štýl miestnych obyvateľov je charakterizovaný kmeňovým zriadením. Tam prekvitá pašovanie, cezhraničný obchod s drogami, zbraňami a dokonca aj otrokmi. Pokusy Pakistanu a Afganistanu zaviesť poriadok na hranici – línii Duranda – sú odsúdené na neúspech, pokiaľ tam neprestane kriminálna činnosť a nezmení sa spoločenský poriadok, ktorý sa však nemení už tisícročia, uviedol pre Vzgľad vojenský expert Alexej Anpilogov.

Dlhoročné afgansko-pakistanské napätie bude pokračovať, pokiaľ bude existovať konflikt medzi Pakistanom a hnutím „Tehrik-e Taliban Pakistan“. S afganskými talibmi ich pritom nespája veľa, sú to absolútne odlišné hnutia. Ale základ oboch skupín tvoria tie isté paštúnske kmene. Preto pokiaľ na území Pakistanu pretrváva konflikt medzi Paštúnmi a vládou krajiny, tak či onak do neho budú zapojené aj afganské kmene, uvádza ruský orientalista Semenev.

Aké sú šance bojujúcich krajín?

Pokiaľ ide o vojenskú silu, tá je neporovnateľná. Afganistan je oveľa slabší ako Pakistan – jadrová veľmoc s oveľa väčším mobilizačným potenciálom. Islamabad má tiež široké možnosti spolupráce s medzinárodným zbrojným trhom. Režim Talibanu je navyše izolovaný. V podstate všetko, s čím môže rátať, sú arzenály, ktoré mu zanechala americká armáda, keď za Bidena neorganizovane opustila afganské územie.

Pakistan disponuje podstatne väčšou armádou, celými tankovými armádami, modernými bezpilotnými lietadlami. Krajina má dokonca aj jadrové zbrane. Afganistan však má veľké skúsenosti s vedením obmedzených asymetrických vojen v horských oblastiach. Preto, ak hovoríme o vleklej pohraničnej vojne, potenciál strán je do určitej miery porovnateľný. Vojenskú prevahu Pakistanu môže Taliban čiastočne kompenzovať partizánskymi útokmi.

Útok na Irán. Izrael sa pokúsil zabiť iránskeho prezidenta. Irán sľubuje drvivú odpoveď

Takže hoci má Pakistan podstatne väčšie a modernejšie ozbrojené sily ako Afganistan. V podmienkach asymetrického vojnového konfliktu v horských oblastiach sa však potenciál oboch strán môže čiastočne vyrovnať.

Zrejme však ani Afganistan, ani Pakistan nechcú veľký konflikt. V podstate ich rovnako znepokojuje kriminálna, kmeňová enkláva na hranici. Preto sa obe strany pravdepodobne budú snažiť konflikt aj tentoraz urovnať, pričom budú podporovať kmene na svojich územiach, odhaduje expert.

Pohľad Číny, Ruska a Indie

Čína pozorne sleduje vývoj situácie medzi Pakistanom a Afganistanom a vyzýva strany k zdržanlivosti, uviedol v piatok na brífingu oficiálny predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí ČĽR Mao Ning.

Ruské orgány zvažujú možnosť uskutočnenia rokovaní medzi prezidentom Vladimírom Putinom a premiérom Pakistanu Shahbazom Sharifom, uviedol tlačový tajomník ruského lídra Dmitrij Peskov.

„India sa zase snaží využiť tieto rozpory, čo vytvára dodatočné napätie na hranici a núti Pakistan konať aktívnejšie. Rusko má naopak záujem, aby medzi týmito krajinami vládol mier, pretože pre Moskvu sú Dillí, Kábul a Islamabad dlhoročnými partnermi,“ zhrnul Semenov.