Macron plánuje aktualizovať francúzsku jadrovú doktrínu v situácii, keď vojna Ruska proti Ukrajine vstupuje do piateho roka a európske krajiny čoraz intenzívnejšie diskutujú o posilnení vlastného odstrašovania. Podľa predstaviteľov Elyzejského paláca majú byť moc a strategická nezávislosť kľúčovými faktormi pri zvládaní narastajúcich bezpečnostných hrozieb.

Paríž už vedie rozhovory s viacerými európskymi štátmi vrátane Nemecka a Poľska o možnostiach širšej ochrany kontinentu prostredníctvom francúzskeho jadrového arzenálu. Macron minulý rok pripustil aj diskusiu o možnom rozmiestnení francúzskych lietadiel schopných niesť jadrové zbrane v ďalších európskych krajinách či o spoločných cvičeniach a užšej bezpečnostnej spolupráci.

Francúzsko disponuje približne 290 jadrovými hlavicami, čo z neho robí štvrtú najväčšiu jadrovú mocnosť sveta. V rámci Európy je spolu s Britániou jedinou krajinou vlastniacou jadrové zbrane, pričom Spojené štáty a Rusko majú v porovnaní s tým tisíce hlavíc. Diskusia o európskom jadrovom odstrašovaní sa zintenzívnila aj pre neistotu spojenú s politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Bývalý hlavný vojenský poradca prezidenta Bernard Rogel zdôraznil, že rozhodovanie o použití jadrových zbraní zostane výlučne v rukách Francúzska. Podľa neho by spoločné rozhodovanie všetkých členských štátov Európskej únie nebolo z hľadiska dôveryhodnosti realistické. Analytici zároveň upozorňujú na rastúcu podporu verejnosti v niektorých európskych krajinách pre posilnenie vlastných obranných kapacít.

Macronova iniciatíva však môže vyvolať aj domácu politickú kontroverziu pred prezidentskými voľbami v roku 2027, v ktorých má výraznú podporu krajná pravica vedená političkou Marine Le Penovou. Jej spolupracovníci už varovali, že ak by Francúzsko podľa nich odovzdalo kontrolu nad jadrovými zbraňami Európskej únii, mohlo by to viesť až k obvineniam z vlastizrady.