Bratislava 17. októbra 2023 (HSP/Foto:Twitter)
Jedinečný prípad – na veľkom medzinárodnom fóre v Pekingu bude na tej či onej úrovni zastúpený prakticky celý svet, okrem niektorých hrdých členov západnej skupiny štátov. Konkrétne podľa najnovších údajov: 150 krajín a 30 medzinárodných organizácií – všetky sa podieľajú na čínskom projekte “Jeden pás, jedna cesta”. Z hľadiska počtu účastníkov je väčšia len OSN, uvádza v svojom článku pre Ria Novosti Dmitrij Kosyrev
Úspech tohto projektu má dva dôvody. Prvým je, že starý svet odchádza a prečo odchádza, je každému jasné. Nejasné je to, aký bude nový svet, alebo skôr to, ako ho vybudujeme. A práve obrysy takéhoto sveta sa jasne a konkrétne načrtávajú s rozvojom projekte Pásmo a cesta.
A druhým dôvodom úspechu tejto iniciatívy je, že funguje. Funguje už desať rokov a môžete sa v nej dotknúť a preštudovať veľa vecí. Ide o to, že nikomu nie je zakázané predkladať úžasné myšlienky o tom, aký nový svet potrebujeme: môžu sa na tom podieľať štátnici, publicisti, básnici, dokonca aj astrológovia. Pásmo a cesta však nie sú len myšlienky, je to veľa skúseností, ktoré sa treba naučiť. To je to, kvôli čomu ľudia chodia do Pekingu.
Práve vydali publikáciu, ktorá si zaslúži stať sa svetovým bestsellerom. Je to Biela kniha Štátnej rady (vlády) s názvom “Iniciatíva Pásmo a cesta: kľúčová podporná štruktúra globálneho spoločenstva spoločného osudu”. A najzaujímavejšie v nej, opakujeme, sú fakty o tom, čo sa už za posledných desať rokov dosiahlo.
Všetko sa to začalo pred desiatimi rokmi jednoduchou myšlienkou: musíme rozvíjať obchodnú infraštruktúru, t. j. železnice, prekladiská a sklady a prístavné uzly. Táto koncepcia odrážala jednoduchú realitu: Čína bola na pokraji toho, aby sa stala (čoskoro dosiahla) prvou svetovou obchodnou veľmocou a predbehla Spojené štáty. Ale vtedajšia infraštruktúra svetových obchodných tokov bola desaťročia a stáročia budovaná pre iný obchod – medzi Západom a jeho perifériou, predtým kolóniou. A Čína sa čoraz viac orientovala na iné obchodné toky – s krajinami, ktoré sa dnes nazývajú globálny Juh a svetová väčšina. A ukázalo sa, že nové obchodné modely potrebujú nový svet – v každom zmysle.
A teraz sa v Bielej knihe dočítame o najzápadnejších bodoch obchodných ciest vytvorených Čínou – o prístave Pireus v Grécku, ktorý sa vďaka rekonštrukcii organizovanej Čínou stal lídrom v kontajnerovej doprave v Stredomorí. Alebo rovnaká situácia s Maďarskom a Chorvátskom, ale o tom, kto a ako sa snaží blokovať účasť Európy na takýchto projektoch, je samostatný príbeh, a je ľahké uhádnuť, komu je na prospech. Nešťastní Európania však vidia, ako vznikajú podobné prístavy na Srí Lanke, v Nigérii alebo v Latinskej Amerike, a uvedomujú si, že ich život míňa a rozvíja sa mimo nich.
V tej istej knihe sú aj celkové čísla: vlani sa obchod Číny s partnermi v rámci projektu zvýšil na 2,9 bilióna dolárov a rastie priemerným ročným tempom 6,4 percenta, čím pomaly predbieha predchádzajúci obchod so Západom. Čínski stavební robotníci vykonali na celom svete práce v hodnote 1,3 bilióna dolárov a nové zmluvy už boli podpísané za dva bilióny.
To však nie je všetko. Obchod nielenže poháňa výrobu (a tým zvyšuje prosperitu krajín a kontinentov), ale vytvára aj potrebu nových priemyselných noriem, finančných štruktúr a systémov zúčtovania. Potom sú tu obchodné súdy a arbitráže. Nezabúdajme však ani na spoluprácu vedcov a vývojárov nových technológií, ako aj na múzeá, divadlá a kultúrne centrá.
Takto – prirodzene a postupne – vzniká nový svet, na rozdiel od toho starého, ktorý bol obmedzený na hlavné mestá bývalých koloniálnych metropol. A až keď vznikne, postaví sa nadstavba v podobe nových princípov, ako by mali krajiny a národy medzi sebou komunikovať. A tieto zásady nie sú diktované z Pekingu – predovšetkým preto, lebo prvou z takýchto zásad je, že nikto by nemal nikomu a nič diktovať, možno sa len dohodnúť. Mimochodom, Biela kniha sa začína týmito zásadami a tie nám niečo pripomínajú.
A pripomínajú nám myšlienky, ktoré vyjadrilo ruské vedenie. Napríklad šesť zásad života v novom a správnom svete, ktoré predložil Vladimír Putin vo svojom prejave v diskusnom klube Valdaj.
Prečo bude každé slovo Putina, hosťa fóra v Pekingu, sledované rovnako ako slová hostiteľa fóra Si Ťin-pchinga? Pretože obaja lídri majú slová spojené so skutkami, nepredkladajú len myšlienky o správnej budúcnosti, ale sprevádzajú ich konkrétnymi činmi, ktoré viditeľne robia svet lepším a spravodlivejším.
Prečítajte si tiež:
19.9°C
Piatok 
Nedeľa 
Nedeľa 
17.8°C
.jpg)
.jpg)
