Samotná otvorenosť EÚ, kde obchod k HDP dosahuje až 92 %, poukazuje na súčasnú nevýhodnú pozíciu v čase svetovej fragmentácie a protekcionizmu. V porovnaní so svetovým priemerom na úrovni 57 %, Čínou s 37 % a USA s 25 % dosahuje EÚ najvyššie hodnoty otvorenosti a vystavenia zmenám globálnych procesov (nehovoriac o Slovensku).

Preto prvá časť tejto dichotómie je, ako píše Filip Šándor, pokračovanie v trende zachovania otvorenosti a tlak na dohody o voľnom obchode (India, Mercosur, juhovýchodná Ázia atď.) aj za cenu kolaterálnych strát – napríklad poľnohospodárstva pri dohode s Mercosurom. Predsa absolútny zisk z vývozu áut, chemických a farmaceutických výrobkov by mal byť väčší ako straty na domácom poľnohospodárskom trhu EÚ (navyše aj s určitými ochrannými mechanizmami a opatreniami).

Financovanie globálnych koridorov

K obchodným dohodám EÚ, ktoré pokrývajú krajiny s už takmer 50 % globálneho HDP, sa pridáva iniciatíva Global Gateway, ktorá už presiahla 300 miliárd € investícií. Skrátka, bez financovania „našich“ dopravných koridorov v globálnom juhu to nepôjde. Cez samotný Blízky východ ich je naplánovaných hneď niekoľko zo strany všetkých dôležitých svetových hráčov.

Na druhej strane vidieť zdanlivo protichodný proces koncentrácie úsilia o podporu domácich výrobcov, a to nielen v EÚ. Koncepty „Made in Europe“, „Made in China“, „Made in India“ či „America First“ sú priamymi prvkami deglobalizácie, o ktorej dôsledkoch píše Peter Zeihan v knihe „Koniec sveta je iba začiatok“. Podľa neho príde k poklesu medzinárodného obchodu, fragmentácii a pluralite regionálnych ekonomík s nestabilným dodávateľským reťazcom.

Zvýšenie podielu výroby v EÚ

„Made in Europe“ má podporiť domácu produkciu (napr. oceľ, cement, elektromobily) cez verejné zákazky a dotácie. Cieľom je zvýšiť podiel výroby v EÚ na 20 % do roku 2035 a ochrániť pracovné miesta a vlastníctvo, pričom tretie krajiny môžu participovať a nadobudnúť status „dôveryhodného partnera“, o čo má napríklad Japonsko, Kanada a Spojené kráľovstvo eminentný záujem.

Veľmi podobný proces podľa Šándora prebieha aj v Číne, ktorá má veľmi úspešný začiatok roka s vysokým obchodným prebytkom, avšak MMF vyzýva Čínu, aby znížila priemyselné dotácie v reakcii na obavy z globálnej nadkapacity. Na jednej strane Peking aktívne presadzuje obchodné dohody, aby sa hlbšie integroval do globálnych trhov s cieľom oslabenia vplyvu USA. Na druhej strane čelí vážnym rizikám, najmä kvôli slabému domácemu dopytu, ktorý bude v dlhodobom horizonte rozhodujúci.

Preto čínska vláda hľadá nové spôsoby, ako prinútiť domácnosti viac míňať, a presúva dôraz zo spotreby tovarov na zážitkový priemysel a služby. Podpora domácej spotreby je tiež kľúčovým prvkom v novom päťročnom pláne, pričom nové technológie samy o sebe nemusia zabezpečiť vysoký, až 5 % rast hospodárstva. V tomto bude export stále dôležitým pilierom pre čínsku ekonomiku, podobne ako je to v EÚ.

Celkovo tak smerujeme k návratu ku konceptu „otvorenej strategickej autonómie“ EÚ z roku 2020, ktorá predpokladá schopnosť Únie konať nezávisle v kľúčových oblastiach pri zachovaní otvorenosti voči spolupráci. Preteky v procese „made in the region for region“ zatiaľ zostávajú komplementárnymi súčasťami prístupov otvorených ekonomík. Ako povedala Ursula von der Leyen: „Obchod nie je len ekonomika, je to moc.“ Obchodné dohody zatiaľ nepredstavujú opak strategickej autonómie, ale sú jej súčasťou. Sú nástrojom na diverzifikáciu dodávateľov, zabezpečenie surovín, otvorenie exportných trhov a zníženie závislosti od akejkoľvek jednej mocnosti. “Podobu ďalšieho nastavovania pravidiel hry budeme vidieť po najočakávanejšom (naplánovanom) geopolitickom momente prvého polroka tohto roka – Trumpovom stretnutí s čínskym prezidentom,” ukončil svoj komentár analytik Šándor.