Môj profil 
Predplatné
V 14-člennej skupine sú bývalý šéf ruského rezortu diplomacie Igor Ivanov, niekdajší nemecký minister obrany Volker Rühe a ich kolegovia z Británie, Francúzska, Španielska a Turecka.
Exministri vyzývajú na usporiadanie vrcholnej schôdzky NATO-Rusko. Za najdôležitejšie považujú stanovenie pravidiel pre komunikáciu na mori a vo vzduchu. Cieľom dohody, založenej prípadne na pakte, aký majú USA a Čína, by bolo vyhnúť sa simulovaným útokom v blízkosti vojenských plavidiel a lietadiel druhej strany.
“Situácia dozrela k potenciálu nebezpečného zlého odhadu alebo nehody, čo môže viesť k zhoršeniu krízy alebo dokonca k priamej vojenskej konfrontácii,” varovali exministri v správe, z ktorej citovala agentúra Reuters.
Organizácia ELN informovala, že zaregistrovala už 66 tesných vojenských stretov medzi Ruskom a NATO, ako aj medzi Ruskom a Švédskom či Fínskom – neutrálnymi krajinami, ktoré NATO považuje za partnerov. ELN vedie tieto údaje od marca 2014, keď Moskva anektovala Krymský polostrov a keď neskôr vypukol na východe Ukrajiny konflikt medzi vládnymi silami a proruskými separatistami.
Ruské manévre v marci tohto roka boli najväčšou demonštráciou sily Moskvy od začiatku ukrajinskej krízy. Kremeľ nariadil Severnej flotile plnú bojovú pohotovosť.
NATO taktiež usporiadalo manévre, hoci menšie. Konali sa prevažne vo východnej Európe a v Pobaltí. Aliancia so svojimi partnermi spustí od októbra svoje najväčšie vojenské cvičenie za vyše desaťročie.
Kolobeh akcie a reakcie medzi NATO a Ruskom je tak v plnom prúde a môže byť ťažké ho zastaviť, varovala organizácia ELN.
Severoatlantická aliancia ale odmietla tvrdenia, že jej manévre robia ozbrojený konflikt v Európe čoraz pravdepodobnejším. Vyhlásila, že Rusko má na tento rok naplánovaných desaťkrát viac vojenských cvičení.
.jpg)
