Brusel/Praha 31. mája 2018 (HSP/Foto: TASR- Pavol Remiaš)
Zamestnancom vyslaným za prácu v rámci EÚ schválili poslanci Európskeho parlamentu príslušnou novelou smernice rovnakú mzdu ako miestnym pracovníkom. Budú síce mať všetky výhody podľa kolektívnych zmlúv krajiny, kde pracujú, ale firmy môžu mať vyššie náklady a administratívnu záťaž
“Je to zlé, pretože sme nezachovali rovnováhu medzi voľným pohybom služieb v Európe a medzi ochranou pracovníkov. Vydávame sa cestou obmedzovania, ktorá je pre našich podnikateľov neúnosná, a obávam sa, že pohyb služieb po EÚ bude možný už len v jednosmerke,” zhodnotila pre český Radiožurnál poslankyňa za hnutie ANO Martina Dlabajová, ktorá bola za Európsky parlament priamo na rokovaniach o tomto kompromisnom texte smernice s členskými krajinami.
Podľa nej novela vytvára množstvo prekážok nielen pre české, ale aj západné firmy, ktoré “nebudú schopné administratívne vyriešiť tieto veci, pretože nebudú vedieť, aké sú kolektívne zmluvy vo všetkých krajinách EÚ, k čomu by si aj malá stredná firma musela najať veľkú právnickú kanceláriu”.
Podľa Jiřího Pospíšila z TOP 09 “je to prejav lobbingu tých, ktorí sa boja konkurencieschopnosti a lacnejšej a efektívnejšej pracovnej sily”.
Reflex: Je to “krok ku komunizmu a k európskej dezintegrácii”
Ako však komentuje Miroslav Cvrček v českom denníku Reflex, “celé je to zahalené do krásne znejúceho hesla o rovnakej mzde za rovnakú prácu na rovnakom mieste”, ale v skutočnosti ide o “krok ku komunizmu a k európskej dezintegrácii”.
“Ak vám doma na stene nevisia portréty Karla Marxa, rýchlo vás napadne otázka, čo je vlastne celému Bruselu do toho, kto akú má mzdu. Európska komisia pripravovala smernicu niekoľko rokov. Niekoľko rokov sa vážne zaoberala tým, koľko bude brať Franta z Postoloprt, keď ho jeho firma vyšle na prácu do Paríža,” konštatuje Cvrček.
Na prvý pohľad si tým pracovník zo strednej či východnej Európy polepší, ale zarazí to, prečo vychádza iniciatíva od západných krajín EÚ a tie východné boli proti.
Faktom je to, že napríklad české stavebné firmy majú nižšie náklady na prácu, čo z nich robí v niektorých situáciách konkurencieschopnejšími, a to práve západní politici vedia. “Smernica nie je nič iné než realizovaná snaha zbaviť sa východoeurópskych firiem a pracovníkov. Pretože smernice pracovníkom síce zaručia lepšie mzdové podmienky, ale ich zamestnávateľ zákazku vôbec nedostane,” vysvetľuje Cvrček.
O tejto záležitosti už pred pár rokmi rozprávali v jednej nemeckej televízi aj eurokomisár Frans Timmermans a europoslanec Richard Sulík, ktorý to už vtedy označil za socializmus a Timmermans s úsmevom odvetil, že “ak je toto socializmus, tak on je pre socializmus”. Takže podľa Cvrčka “v Bruseli existuje skupina ľudí, pre ktorých to nie je len pragmatizmus s cieľom vytlačiť „východoeurópsku” konkurenciu, ale aj veria, že tým konajú dobro”.
Ďalej podotýka, že “keby „východoeurópske” krajiny mali Západu oplácať rovnakou mincou, museli by vyhnať zahraničných investorov, ktorí si u nás nakúpili firmy za vyššie ceny, než aké ponúkali tuzemskí záujemcovia”, čo je podľa absurdné, rovnako ako schválená smernica.
Pikantériou je, poľskí zástupcovia frakcie EPP sa sťažovali predsedajúcim, že poslanci často ani nevedeli, o čom hlasujú. Zmätky počas sčítavania hlasov dokonca zaradili europoslanca Sulíka k tým, ktorý boli za smernicu, pričom bol jasný jeho postoj proti smernici.
Cvrček dodáva, že schválenie smernice ukazuje tiež to, že navzdory uisťovaniu západné krajiny presadzujú svoju brutálnu silu a nie snahu o konsenzus. “A hlavne to, že EÚ nie je žiadny spolok askétov, ale spolok, kde krajiny presadzujú svoje (krátkodobé a krátkozraké) záujmy nielen na úkor druhých, ale dlhodobo aj na úkor celku.”