EÚ štúdia: Európa vraj môže prijať desiatky až stovky miliónov migrantov

Brusel 5. novembra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Thibault Camus)

Imigrácia sa zdá byť vec spustená len v posledných rokoch. Dokumenty EÚ ale dokazujú, že je to vec dlhodobo pripravovaná. Žiaľ, podľa celkom amatérskych a zvrátených predstáv

V roku 2015 došlo k výraznej imigrantskej vlne, keď sa do Európy dovalilo vyše milióna ľudí zo severnej Afriky a Blízkeho či Stredného Východu – prevažne moslimov. Po tomto len zdanlivo živelnom procese migrácie sa teraz vytvárajú plány organizovanej migrácie, hlavne v dnes už známej pripravovanej dohode OSN zvanej Marakéšsky dokument. V ňom sa definuje, ako sa bude organizovať dovoz ľudí (napríklad) z Afriky do Európy, ako budú štáty zapojené do podpory tohto toku a prečo sa nebudú môcť vzpierať tomuto násiliu.

Tieto nové dokumenty ale nie sú nejaké nové akcie, ktorými OSN len reaguje na vzniknutú situáciu. Naopak, niektoré staršie dokumenty jasne dokazujú, že postup bol práve opačný – najprv boli analýzy a plány, najprv boli založené organizácie na podporu migrácie, vyčlenené zdroje a až potom došlo k rozbehnutiu masívneho pohybu ľudí, až potom sa zrazu davy pohli. To všetko preto nemožno nazvať inak, ako plánovaná invázia.

Jeden z dokumentov, ktoré svedčia o dlhoročnej plánovaní tohto kroku, je aj štúdia vypracovaná pre EÚ komisiu  z roku 2010, s názvom  “Study on the feasibility of establishing a mechanism for the relocation of beneficiaries of international protection” , čo sa dá preložiť ako “Štúdia o možnosti vytvorenia mechanizmu na relokáciu osôb pod medzinárodnou ochranou”.

(Tu si možno prečítať celý dokument.)

Osobami majúcimi “medzinárodnú ochranu” sú myslené jednoducho migranti, pretože ich OSN a EÚ zrejme považuje za pozitívny jav hodný mimoriadnej ochrany.

Tento oficiálny 144 stránkový dokument sa venuje rôznym veciam, ale najšokujúcejšie sú ich závery, koľko je maximálna dostupná hranica počtu obyvateľstva jednotlivých krajín Európy, a teda vyčíslenia, koľko imigrantov znesú európske štáty potencionálne prijať. Zrejme podľa zhodnotenie počtu obyvateľstva na rozlohu tej ktorej krajiny  dospeli k záveru, že Nemecko znesie ešte prijať 192 miliónov ľudí, Rakúsko vyše 60 miliónov. O “profesionalite” autorov tohto dokumentu pre EU komisiu svedčí najviac odhad pre Švédsko, ktoré vraj zvládne prijať až 400 miliónov migrantov (slovom štyristo miliónov) – pretože Švédsko je rozlohou územia veľké ale má len 9 miliónov obyvateľov, vidí tu EU veľké rezervy.

Ale aj v Španielsku vidí Brusel potenciál. Teraz v ňom žije 44 miliónov ľudí, ale keďže aj ono je geograficky veľké, dokáže vraj uživiť až 460 miliónov obyvateľov.

Dokument dochádza k záveru, že v EÚ, kde teraz žije 500 miliónov, je potenciálny priestor pre 3,8 miliardy ľudí.

To, že tieto čísla sú absolútne nerealistické, je každému normálnemu človeku jasné. Ale tento dokument je reálne existujúci, ako ukazuje prelinkovanie vyššie. Uvedené čísla sú v prílohe Annex, strana 1-16.

Ale aj iné veci sú tam zaujímavé. Dokument napríklad pripomína, že už v 1990-tych rokoch sa viedla na úrovni EU debata o možnostiach rozsiahlej “relokácie” obyvateľstva. Dá sa povedať, že tieto mega sociálno-inžinierske projekty vznikli dosť skoro po páde socialistického tábora, keď sa mocným vo Washingtone, Londýne a v Bruseli, v opojení z novej neohraničenej moci zrejme zdalo, že si môžu dovoliť všetko a že dokážu čokoľvek. A tak už vtedy sa rozhodli zrealizovať svoj starý projekt zmeny obyvateľstva v Európe.

O tom, koľko ľudí a organizácii pracuje aj oficiálne na podpore projektu neustáleho prítoku ľudí do Európy, náš bežný človek nemá ani poňatia a rozsah tohto bez preháňania genocídneho projektu je mu len pomaly odkrývaný. Kto ale dobre vedel, čo sa chytá a čo vlastne prebieha, to sú bezpochyby naši EU poslanci a naši vyšší úradníci EU, ktorí to mali a museli vidieť a mali nás varovať. Ale ani jeden tak neurobil! A vážna vina padá rovnako na ministerstvo zahraničia, ktoré sa tomuto malo vzoprieť – a nie to ešte zločinne a polodementne podporovať, ako to robí dodnes.

Peter Vanád