Bratislava 18. júla 2019 (HSP/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)
Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) a Klub 500 nesúhlasili s návrhom odborárov na zvýšenie minimálnej mzdy na 635 eur. V časoch spomaľovania výkonnosti eurozóny a nejasnej budúcnosti otvorenej slovenskej ekonomiky, považujú štátom diktovaný rast nákladov podnikov za zbytočný hazard. Poslanec Erik Tomáš, ale aj naďalej verí, že vláda nakoniec rozhodne o minimálnej mzde vo výške blízko 600 eur
Klub 500 a SOPK tiež navrhli, aby sa minimálna mzda na Slovensku na budúci rok zvýšila len na 552 eur tak, ako to vyplýva z platného zákonného mechanizmu zvyšovania najnižších zárobkov. Nezdaniteľnú časť základu dane žiadajú zvýšiť na úroveň minimálnej mzdy, navrhujú zaviesť odpočítateľnú položku na zdravotné odvody tak, aby sa zo sumy 380 eur neplatilo zdravotné poistenie, a tiež zvážiť zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky na sociálne poistenie.
Zamestnávatelia sa s odborármi na výške minimálnej mzdy pre rok 2020 zatiaľ nedohodli, a preto ministerstvo práce a sociálnych vecí do konca júla tohto roka predloží vlastný návrh na zvýšenie najnižších hrubých zárobkov od 1. januára budúceho roka (viac v článku).
Slzy podnikateľov sú falošné, ľudia si zaslúžia vyššie platy
K téme zvyšovania minimálnej mzdy sa vyjadril aj poslanec zo strany Smer Erik Tomáš. “Opakuje sa to každý rok. Sociálni partneri sa nedohodnú na výške minimálnej mzdy, a tak musí rozhodnúť vláda.”
A keďže vlády, ktorých súčasťou je Smer, minimálnu mzdu v posledných rokoch podľa Tomáša rapídne zvyšujú, prichádzajú od zamestnávateľov stále tie isté argumenty a vyhrážky. “Zlikviduje nás to, budeme prepúšťať, znížte radšej dane a odvody. Prečo vlastne o tom majú rozhodovať politici? Proste stále tá istá pesnička. A aká je realita?,” pýta Tomáš.
Faktom podľa neho ostáva, že nezamestnanosť poklesla na historické minimá, zamestnanosť stúpa, len v súčasnosti je voľných 90 000 pracovných pozícií. Náklady slovenských firiem na zamestnanca v pomere k HDP je len 40%, pričom priemer v EÚ je 47%. A to už ani nehovorí o pomeroch príjmov k HDP v porovnaní s krajinami západnej Európy. “Rešpektujem zamestnávateľov, ale priestor na zvyšovanie miezd, vrátane tej minimálnej, tu jednoducho je. Ich slzy sa mi zdajú falošné,” konštatuje Tomáš.
Falošné argumenty
Falošné sú podľa neho aj argumenty o znižovaní daní a odvodov. “Po prvé by sa okamžite ozvali mestá a obce, ktoré žijú z daní z príjmov fyzických osôb, ale hlavne tí mudrlanti, ktorí túto mantru neustále omieľajú, zamlčiavajú B. A síce, že v takomto prípade by išlo menej peňazí na sociálne zabezpečenie, napríklad na dôchodky a takýto ľudia by sa ocitli v sociálnej sieti,” vysvetľuje a pýta sa kto sa o nich postará.
“Nie podnikatelia, pre ktorých celé roky pracovali, ale štát.” A na častú otázku, prečo o tom rozhodujú politici odpovedá: “No preto, lebo oni na rozdiel od podnikateľov majú na to mandát od voličov.”
Pevne preto verí, že vláda nakoniec rozhodne o minimálnej mzde vo výške blízko 600 eur, čím by sme sa priblížili k hranici 60 % priemernej mzdy, ako to odporúča Medzinárodná organizácia práce.
“Mimochodom, môže ísť pokojne o posledné výrazné zvyšovanie minimálnej mzdy. Keď sa totiž k moci dostane pravica (dúfam, že nie) bude určite radšej za jedným stolom sedieť so zamestnávateľmi a nie ako my s odborármi. A ty človeče sa potom tras, zoderú ťa z kože,” uvádza na záver Tomáš.
7.9°C
Sobota 
Nedeľa 
8.9°C
Sobota 
4.8°C
2.2°C
7.5°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
