Berlín 18. mája 2016 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Burhan Ozbilici)
Nemecký parlament aktívne presadzuje diplomatickú iniciatívu, ktorá zrejme rozhnevá tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, píšu noviny Financial Times
Podľa údajov novín sa Nemecký spolkový snem chystá uznať termín “genocída” v prípade masových vrážd Arménov počas prvej svetovej vojny na území patriacom pod kontrolou Osmanskej ríše a oficiálne odsúdiť takéto konanie. Hlasovanie je naplánované na 2. júna.
Ak Berlín uzná genocídu Arménov, môže to mať nepríjemné následky pre Angelu Merkelovú, uvádzajú noviny. Erdogan je nahnevaný “neúctou Európskej únie voči Turecku” a vyhráža sa, že zruší dohodu s Európskou úniou týkajúcu sa migračnej krízy. Ak Nemecký spolkový snem dotiahne túto vec do konca, Merkelová bude ťažko presviedčať Ankaru, aby nerobila “prudké pohyby”.
V roku 2015, kedy uplynulo 100 rokov od genocídy Arménov, v Nemeckom spolkovom sneme prebiehali ostré diskusie ohľadom tejto otázky, o téme sa však v nemeckom parlamente hovorilo aj pred tým. Vtedy sa vláde Angely Merkelovej podarilo odraziť iniciatívu opozičnej strany zelených a odstrániť z programu dňa zložitú otázku pre Nemecko, kde žije okolo štyroch miliónov obyvateľov tureckého pôvodu. Vo vládnej koalícii sociálnych demokratov však došlo k rozkolu, ktorého následkom sa stranícke vedenie rozhodlo podporiť túto iniciatívu. To znamená, že rezolúcia bude pravdepodobne prijatá.
“Je dosť pravdepodobné, že sa Ankara nahnevá, ale Nemecký spolkový snem sa nemôže nechať vydierať takým despotom, ako je Erdogan,” povedal jeden z vedúcich predstaviteľov zelených, Cem Özdemir.
Nemeckí poslanci sa aj tak pozerajú skepticky na spoluprácu s Tureckom. V Nemeckom spolkovom sneme sú znepokojení tým, ako sa vyvíja “prípad Böhmermanna”, moderátora, ktorý vystúpil v priamom prenose s provokačnou satirou proti tureckému prezidentovi. Predpokladá sa, že Merkelová sa ho rozhodla stíhať pod nátlakom Erdogana.
Existujú námietky proti bezvízovému režimu, ktorý chce Ankara získať výmenou za dohodu s Európskou úniou. Nemeckí politici trvajú na tom, že Turecko musí najskôr splniť všetky body dohody, vrátane reformy protiteroristických zákonov, a až potom bude možné zrušiť víza. Erdogan na oplátku pohrozil, že otvorí turecké hranice pre utečencov smerujúcich do Grécka, ak sa bude riešenie otázky preťahovať, dodávajú noviny.
Masové vraždy Arménov v Osmanskom Turecku uznávajú za genocídu mnohé štáty. Prvý bola v roku 1965 Uruguaj, po ňom nasledovali: Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Poľsko, Litva, Slovensko, Švédsko, Švajčiarsko, Grécko, Cyprus, Libanon, Kanada, Venezuela, Argentína, Brazília, Čile, Vatikán, Bolívia, Česká republika, Rakúsko, Luxembursko. Prenasledovanie priznal aj Európsky parlament a Svetová rada cirkví.
7.2°C
Piatok 
Sobota 
Pondelok 
7.6°C
.jpg)
.jpg)
