Leteckú základňu Incirlik v provincii Adana na juhu Turecka používa United States Air Force. Vojaci zaisťujú chod radarovej stanice včasného varovania proti raketovému útoku, ktorá je rozmiestnená v oblasti Kürecik v juhovýchodnom Turecku a je súčasťou protiraketového systému NATO v Európe. Daný radar bol uvedený do prevádzky na začiatku roka 2012.

“Pre obe strany je veľmi dôležité, aby Spojené štáty nepodnikali kroky, ktoré by nebolo možné v našich vzťahoch napraviť. Turecko samozrejme odpovie na akékoľvek sankcie zo strany USA. Sadneme si a vyriešime to. V prípade potreby uzavrieme Incirlik aj Kürecik,” povedal Erdogan vo vysielaní na kanáli A Haber.

Turecko hrozí

Dňa 11. decembra uviedol turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu, že Turecko môže reagovať na sankcie Spojených štátov kvôli nákupu ruských systémov protivzdušnej obrany S-400. Okrem iného ide o leteckú základňu Incirlik.

“Zhodnotíme ten najhorší scenár a prijmeme rozhodnutie. Ak zavedú USA proti Turecku sankcie, môže byť nastolená otázka základní Incirlik a Kürecik,” povedal Cavusoglu vo vysielaní televíznej stanice A Haber.

Dodávky najnovších ruských systémov protivzdušnej obrany S-400, ktoré spôsobili krízu vo vzťahoch Turecka s USA, začali v polovici júla. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa nechal počuť, že S-400 budú plne uvedené do prevádzky v apríli budúceho roka.

Washington žiadal, aby sa Turecko transakcie vzdalo a nakúpilo namiesto toho americké komplexy Patriot. Washington sa tiež Turecku vyhrážal odročením či zrušením predaja najnovších stíhacích lietadiel F-35 a tiež zavedením sankcií v súlade s CAATSA (zákon o odpore nepriateľov Ameriky prostredníctvom sankcií). Ankara však odmietla ustúpiť.

Podľa slov tureckého ministra zahraničia nie je nákup ruských S-400 politickou otázkou. Ako sám uviedol, Turecko pred dohodou s Moskvou chcelo systémy protivzdušnej obrany nakúpiť u Spojených štátov či Francúzska. V oboch krajinách však predaj systémov do Turecka odmietli.

Erdogan o podpore Líbye

Počas daného vysielania ďalej Erdogan oznámil, že je Ankara pripravená poskytnúť akúkoľvek podporu Vláde národnej jednoty Líbye (VNJ), a to vrátane vyslania svojich vojsk. Zároveň nepovažuje veliteľa Líbyjskej národnej armády za legitímneho vodcu.

“Budeme chrániť práva Líbye a Turecka vo východnom Stredomorí, sme pripravení poskytnúť tejto krajine všetku potrebnú podporu. Ak príde z Líbye pozvánka (ohľadom vyslania tureckých vojsk), podnikneme potrebné opatrenia. Chalífa Haftar nie je zákonnou silou,” dodal.

Po zvrhnutí a smrti líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v roku 2011 prestala krajina prakticky fungovať ako jednotný štát. V krajine teraz funguje dvojvládie. Na východe zasadá parlament zvolený ľudom, v hlavnom meste, Tripolise, na západe, vládne líbyjská Vláda národnej jednoty, ktorá bola sformovaná s podporou OSN a Európskej únie, na čele s Fayezom al-Sarrajom.

Úrady východnej časti krajiny pracujú nezávisle od Tripolisu a spolupracujú s Líbyjskou národnou armádou vedenou Chalífom Haftarom.

Erdogan o genocíde amerických indiánov

V neposlednom rade sa Erdogan nechal počuť, že turecký parlament môže prijať rezolúciu o genocíde amerických indiánov počas kolonizácie Ameriky, ako reakciu na uznanie genocídy Arménov v Osmanskej ríši v roku 1915, zo strany Senátu USA.

Najviac Indiánov povraždili po porážke otrokárskeho Juhu, paradoxne Konfederácia sa k Indiánom správala podstatne ľudskejšie ako Sever. Indiánov, ktorých Američania nezlikvidovali, po vyhnaní z ich území v rokoch 1865 – 1900 zatvárali v koncentračných táboroch (rezervácie pre Indiánov) rozložených na najviac nehostinných územiach, kde ich miestni úradníci okrádali o nízke štátne dotácie, ktoré Indiánom poskytoval Washington. Genocída Indiánov dosiahla takmer 90% indiánskej populácie, Siuxovia, Komančovia, Apači, Navajovia, Creekovia, Pawneeovia, Kiowovia a i. zažili najväčšiu genocídu práve po roku 1865.

Erdogan poukázal na klasický dvojaký meter v myslení amerických politikov. Americkí politici rozdávajú lekcie o demokracii, pritom si nedokážu upratať pred vlastným prahom. Ešte v 60 rokoch 20.storočia existovali v USA rôzne autobusy pre bielych a farebné obyvateľstvo, rasistický Ku Klux Klan mal silné pozície v južanských štátoch, kde výrazne ovplyvňoval miestnu politiku.

Američania majú na svojom konte a vo svojej histórii tak veľa prešľapov proti demokracii, že im už svet prestáva dôverovať.

“Otvorili sme viac ako milión dokumentov o udalostiach z roku 1915. Príďte, študujte. My hovoríme s dokumentmi v našich rukách. Musíme sa proti vám postaviť takým istým rozhodnutím nášho parlamentu. A urobíme to. Takže je možné mlčať o indiánoch, keď sa hovorí o Amerike? Toto je hanebná stránka Spojených štátov,” povedal Erdogan.

Na konci 19. a začiatkom 20. storočia prenasledovala Osmanská ríša Arménov. Toto prenasledovanie dosiahlo vrchol v roku 1915. Arménsko trvá na uznaní arménskej genocídy zo strany svetového spoločenstva. Turecko tradične tieto obvinenia poprelo a vyhlasovalo, že obeťami tragédie z roku 1915 boli ako Arméni, tak i Turci. Ostrá reakcia Ankary na proces medzinárodného uznania arménskej genocídy v Osmanskej ríši je jedným z hlavných dôvodov zložitých vzťahov medzi Tureckom a Arménskom. Turecko tiež vyzýva na vytvorenie medzinárodnej komisie historikov, ktorá by študovala archívne dokumenty ktoré má krajina k dispozícii, a vytvorila tak objektívny prístup k udalostiam z obdobia prvej svetovej vojny.

Slovensko tiež uznalo genocídu Arménov na podnet vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina.

K vyhrážkam Tureckých predstaviteľov sa vyjadril aj Pentagon a to veľmi zmierlivo

Pentagon sa usiluje o zachovanie vzťahov s Tureckom kvôli vyhlásením jeho vedenie o eventuálnom uzavretí vojenských základní Incirlik a Kürecik, povedal Sputnika hovorca Pentagonu.

“Považujeme status našich síl v Turecku za symbol našich záväzkov, ktorých trvajúcich niekoľko desaťročí, a síce pracovať a pomáhať v obrane nášmu spojencami z NATO a strategickému partnerovi, Turecku,” povedal hovorca.

Tiež poznamenal, že Washington sa usiluje o nadviazanie dialógu a “povzbudzuje Turecko ku konštruktívnejšej politike v otázke S-400, Sýrie a ďalších otázkach, v ktorých existujú nezhody.”