Môj profil 
Predplatné
Upozorňuje na to Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky za rok 2017 z dielne ministerstva životného prostredia (MŽP). Pravidelné hodnotenie stavu životného prostredia konštatuje, že emisie skleníkových plynov v dlhodobom časovom horizonte u nás klesajú, napríklad vďaka systému obchodovania s emisnými kvótami. Nedarí sa však stabilizovať emisie z cestnej dopravy či zo spaľovania fosílnych palív v domácnostiach.
Slovensko podľa správy čoraz viac pociťuje negatívne dôsledky zmeny klímy, ktoré pokračovali v roku 2017 v podobe výraznej premenlivosti počasia, nadpriemernej ročnej teploty či extrémnych lokálnych zrážok. Správa upozorňuje na zdravotné riziká s tým spojené ako napríklad zmeny v rozšírení kliešťov či predlžovanie peľovej sezóny. Za posledné roky tiež vzrástol počet hospitalizácií pre tepelnú a slnečnú porážku, čo môže súvisieť so zmenou klímy. Správa ďalej uvádza, že kvalita ovzdušia sa dlhodobo zlepšuje a emisie základných znečisťujúcich látok klesajú. V roku 2017 zaznamenali prekročenia povolených hodnôt pre prachové častice, benzo(a)pyrén a prízemný ozón.
Celková produkcia odpadov medziročne vzrástla až o 34 percent, najmä pre výstavbu a úpravu cestnej a železničnej siete. Slováci v priemere na hlavu vyhodili minulý rok 393 kg komunálneho odpadu, čo je o 33 kg viac než v roku 2016. Stále je to však v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nízke číslo. Skládkovanie komunálneho odpadu medziročne kleslo o päť percent na 61 percent, recyklácia stúpla o šesť percent na 29 percent. Na vysokej úrovni je podľa správy dlhodobo kvalita pitnej vody. Až 99,74 percenta analyzovaných vzoriek pitnej vody vyhovovalo hygienickým limitom. Zvýšil sa aj počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu, stále však tvoria len 67,7 percenta z celkového počtu obyvateľov. Verejnú kanalizáciu má zatiaľ necelých 40 percent obcí.
.jpg)
