Elektronické náramky by sa mohli po novom aj prenajímať

Technické prostriedky na výkon kontroly odsúdených a obvinených by štát nemusel len nakupovať, ako je tomu doteraz, ale si ich aj dodávateľsky vypožičať. Vyplýva to z účelu navrhovanej novely zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, ktorú vláda SR schválila na svojom stredajšom zasadnutí. Cieľom novely je, aby sa štát mohol správať ekonomicky efektívne a znížiť tak náklady na monitorovanie osôb

HS / TASR

náramok monitorovanie osoby domáca stanica zariadenie

Na snímke náramok a domáca stanica na elektronický systém monitoringu osôb v praxi / Foto: TASR-Michal Svítok

▶ ❚❚ ↻

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR ako predkladateľ navrhuje zaviesť tzv. hybridný režim využívania technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných napríklad na základe rámcovej nájomnej zmluvy. Rezort tak reaguje na závery protokolu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý poukázal na neúmerne vysoké náklady pri využiteľnosti technických zariadení na monitoring na Slovensku a argumentoval nižšími nákladmi napríklad v Belgicku a Španielsku, kde je monitoring nakupovaný od dodávateľov ako služba a náklady sú niekoľkonásobne nižšie.

„MS SR sa vo svojom návrhu s NKÚ stotožnilo so záverom, že vymedzenie vlastníctva štátu k technickým prostriedkom sa v praxi javí ako neefektívne a nepružné,“ vysvetľuje rezort.

V tejto súvislosti MS poukazuje na to, že využiteľnosť technických prostriedkov na monitorovanie obvinených a odsúdených sa v minulom roku zvýšila v porovnaní s rokom 2023 o 21 percent, zo 777 na 941 osôb v monitoringu. Zvýšenie využiteľnosti súvisí podľa rezortu s minuloročnou novelizáciou Trestného zákona, ktorým boli výraznejšou mierou podporené legislatívne podmienky pre ukladanie alternatívnych trestov, pričom trend je ďalej stúpajúci.

V majetku ministerstva spravodlivosti sa v súčasnosti nachádza 1715 monitorovacích zostáv technických zariadení určených na výkon elektronického monitorovania.

„Tieto zariadenia sú vo vlastníctve štátu, v maximálnej možnej miere sú aj vyžívané, pričom nasadiť je možné približne 1200 kusov zariadení,“ objasnilo MS.

Poukazuje však aj na to, že pri stanovení maximálneho počtu osôb, ktoré je možné súčasne monitorovať, je potrebné zohľadniť viaceré technické, prevádzkové a logistické faktory, ktoré priamo ovplyvňujú reálnu kapacitu systému. Ako dodáva, legislatívna zmena neznamená, že štát bude hneď prenajímať nové zariadenia.

„MS SR však bude legislatívne pripravené na situácie, keď si bude môcť vybrať z dvoch možností, či nákup alebo prenájom, v závislosti od ekonomických možností,“ uzavrel rezort.

Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. novembra.

Vláda preplatí samosprávam vyše milión eur za výdavky na mimoriadne situácie

Vláda preplatí samosprávam vyše milión eur za výdavky na riešenie mimoriadnych situácií. V súvislosti so zosuvmi pôdy, haváriami a snehovou kalamitou pôjdu peniaze ôsmim obciam. Vyčlenenie financií v stredu na rokovaní schválil vládny kabinet. Návrh predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Finančné prostriedky vynaložené na úlohy a opatrenia civilnej ochrany počas mimoriadnych situácií predstavujú celkovo sumu viac ako 1,02 milióna eur.

„Navrhuje sa tieto finančné prostriedky uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, schváliť povolené prekročenie limitu výdavkov v kapitole MV SR a následne zabezpečiť ich presun do rozpočtov dotknutých subjektov, podľa verifikácie výdavkov na úlohy a opatrenia civilnej ochrany, resp. vykonané záchranné práce,“ priblížilo MV.

Pre zosuv pôdy pôjdu peniaze do obcí v pôsobnosti okresných úradov Bratislava, Malacky, Nitra, Púchov a Senec. Za havárie, či už išlo o požiare alebo výbuchy, pôjdu peniaze obciam v pôsobnosti okresných úradov Liptovský Mikuláš, Malacky a Sobrance. Peniaze pôjdu aj obciam v pôsobnosti okresného úradu Poprad za snehovú kalamitu.

Vláda schválila Národný program prieskumu kritických nerastných surovín SR

Vláda schválila Národný program prieskumu kritických nerastných surovín SR. Definuje 29 cieľov, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie poznatkov o ložiskách kritických nerastných surovín na Slovensku. Ciele budú realizované prostredníctvom akčných plánov, ktoré budú vydávané na päť rokov. Návrh programu predložilo na rokovanie vlády Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

„Európska únia, ktorej je SR súčasťou, aktuálne čelí rastúcej potrebe zabezpečiť stabilné a nezávislé dodávky surovín, ktoré sú kľúčové pre moderné technológie, priemysel a energetickú transformáciu. Vzhľadom na rastúcu geopolitickú nestabilitu a závislosť od dovozu surovín z tretích krajín je nevyhnutné vytvoriť systematický rámec pre ich vyhľadávanie, overovanie a potenciálne získavanie z domácich zdrojov,“ uviedol envirorezort.

Predložený program podľa MŽP reaguje na túto potrebu a predstavuje strategický dokument, ktorý určuje smerovanie Slovenska v oblasti geologického prieskumu kritických nerastných surovín. Postupnou realizáciou cieľov sa má vytvoriť komplexný súbor informácií so strategickým charakterom. Tento súbor bude mať zásadný význam pre rozhodovanie štátu v oblasti surovinovej politiky, hospodárskeho rozvoja a environmentálneho plánovania, tvrdí ministerstvo.

Koncept kritických surovín je v súlade s princípmi ochrany prírody, tvrdí rezort. Rovnako vytvára systematický rámec pre vyhľadávanie, overovanie a potenciálne získavanie surovín, ktoré sú kľúčové pre moderné technológie, priemysel a energetickú transformáciu z domácich zdrojov. EÚ považuje za kritické suroviny napríklad bór, lítium, kobalt, meď, mangán, prírodný grafit, nikel, volfrám, vzácne zeminy, ale rovnako definuje aj strategické nerastné suroviny, kam patrí aj meď či nikel, priblížil rezort.

Plánuje tiež na rokovanie vlády predložiť prvý Akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín na území SR na roky 2026 – 2030. Má obsahovať opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov v danom časovom horizonte.

„Súčasťou akčného plánu budú aj informácie o gestorovi a spolupracujúcich subjektoch, termínoch realizácie, finančnom zabezpečení, ako aj očakávaných výstupoch,“ priblížil rezort.

Tento materiál nemá podľa MŽP priamy vplyv na rozpočet verejnej správy, no realizácia jeho cieľov prostredníctvom akčných plánov si vyžiada nemalé finančné náklady.

„Všetky potenciálne vplyvy budú vyhodnotené v rámci vypracovaných akčných plánov. Jednotlivé opatrenia však budú financované do výšky disponibilných zdrojov dotknutých subjektov verejnej správy, a to tak, aby bol dodržaný celkový limit verejných výdavkov,“ skonštatovalo.

Kritické suroviny sú podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) nevyhnutné pre mnohé hospodárske odvetvia, ako elektromobilita, obnoviteľné zdroje či digitálne technológie, aj ekonomickú udržateľnosť spoločnosti. Práve v prípade ich výpadkov môže dôjsť k spomaleniu inovácií a rozvoja týchto odvetví na Slovensku.

„Je nepochopiteľné, že predošlé vlády nepripravili žiadne nariadenie, ktoré by sa zaoberalo zabezpečením ekonomických záujmov štátu v oblasti využitia kritických či strategických nerastných surovín. Bez vlastného prieskumu, a teda poznania vlastných zdrojov bude Slovensko naďalej zaostávať a naďalej bude závislé od dovozu kľúčových surovín,“ skonštatoval Taraba.

Haldy či odkaliská sa môžu podľa geológov stať zdrojom kritických surovín a prispieť tak pri ich opätovnom spracovaní a využití k ekonomickému zhodnoteniu a ekologickejšej rekultivácii takto postihnutých oblastí. Slovensko podľa šéfa envirorezortu nepôjde cestou ďalšieho drancovania prírody a ohrozovania zdrojov podzemnej vody.

„Prípadná ťažba kritických surovín nesmie na Slovensku vytvárať budúce environmentálne záťaže a degradovať životné prostredie,“ dodal Taraba.

Vláda navrhuje vymenovať dvoch plukovníkov do hodnosti brigádnych generálov

Vláda navrhuje vymenovať dvoch plukovníkov do vojenskej hodnosti brigádnych generálov. Ide o Adolfa Daubnera a Jozefa Kasla. Návrh schválila na stredajšom rokovaní.

Vládny kabinet ďalej navrhuje povýšiť generálmajora Miroslava Lorinca do vojenskej hodnosti generálporučík.

Vymenovať ich ešte musí prezident SR Peter Pellegrini.

Po novom by mohla byť povinná prilba pre lyžiarov mladších ako 18 rokov

Na lyžiarskych tratiach by po novom mohla byť povinná prilba pre lyžiarov mladších ako 18 rokov. Zmenou sa má zvýšiť bezpečnosť a ochrana zdravia lyžiarov a snowboardistov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Horskej záchrannej službe (HZS), ktorú vláda schválila na stredajšom zasadnutí. Návrh má zároveň priniesť zefektívnenie HZS, zabrániť má aj zneužívaniu jej názvu a znaku.

“Súčasne je cieľom návrhu zákona zriadiť stavovskú organizáciu Národnú asociáciu horských záchranárov, ktorej úlohou je vykonávať odbornú spôsobilosť mimo horských oblastí s použitím lanových techník a ktorá bude hájiť záujmy svojich členov,” uviedlo Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Tvrdí, že členstvo v asociácii má byť dobrovoľné. Členom asociácie sa bude môcť stať osoba s požadovanou odbornou spôsobilosťou na základe písomnej žiadosti. Mal byť tiež povinný platiť členský príspevok, ktorého výšku určí snem asociácie sprievodcov. Pre členov asociácie a registrované osoby má byť tiež povinné uzavrieť poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu pri výkone povolania horského vodcu s limitom poistného plnenia vo výške minimálne jeden milión eur.

„S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu služieb poskytovaných horskými vodcami sa zavádza pôsobnosť asociácie vydávať pokyny upravujúce požiadavky na bezpečnosť pri horskej vodcovskej činnosti, ktorá sa v praxi ukázala ako nevyhnutná pre dosiahnutie bezpečnosti vodených osôb,“ skonštatoval rezort.

Cieľom je podľa neho zaviesť jednotnosť niektorých postupov pri výkone horskej vodcovskej činnosti a predchádzať prípadným pochybeniam na strane horských vodcov.

Novelou sa má rozšíriť aj rozsah horskej vodcovskej činnosti o vedenie kurzov technickej pomoci v horách. MV zároveň precizuje ustanovenia týkajúce sa terénu, v ktorých sa horská vodcovská činnosť vykonáva, a to na chodeckých túrach a lezeckých túrach na skale, ľade a snehu alebo v kombináciách terénov v prvom stupni a vyššom stupni horolezeckej obťažnosti podľa medzinárodnej stupnice Medzinárodného zväzu horolezeckých spolkov.

MV ďalej navrhuje, aby sa vo vymedzených lokalitách pri záchrannej činnosti s použitím lanovej či horolezeckej techniky vyžadovala odborná spôsobilosť obdobne, ako ju majú záchranári v horských oblastiach. Záchranári aj osoby, ktoré pri záchrannej činnosti mimo pôsobnosti HZS používajú lanovú techniku, by mali absolvovať vstupný test, špecializovanú prípravu a školenie, ako aj skúšku.

Ďalej sa má podľa návrhu rozšíriť rozsah horskej sprievodcovskej činnosti o výcvik sprevádzaných osôb na lavínových kurzoch, kurzoch zameraných na bezpečný pohyb v horách, ako sú napríklad kurzy základného pohybu na snežniciach, kurzy prežitia v horách alebo kurzy orientácie a navigácie v teréne. Vzhľadom na to, že v slovenských horách je veľké množstvo turistických trás, ktoré sú zaistené technickými prostriedkami, rozširuje sa rozsah horskej sprievodcovskej činnosti sa má rozšíriť aj o výcvik pohybu na takýchto trasách, tvrdí MV.

Horskej záchrannej službe sa má zároveň umožniť pri záchrannej činnosti a monitoringu horských oblastí používanie bezpilotných lietadiel. Súčasne by sa mali stanoviť podmienky spracúvania a uchovávania osobných údajov, ktoré budú pri ich použití zaznamenané.

Novela by mohla nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.

Vojaci budú pomáhať s evakuáciou Slovákov z Jordánska, Izraela a Libanonu

Slovenskí vojaci budú pomáhať s evakuáciou Slovákov z Jordánska, Izraela a Libanonskej republiky. Návrh na ich vyslanie schválila vláda na stredajšom rokovaní.

„Plán evakuácie ráta s nasadením do dvoch kusov dopravných lietadiel a s vyslaním do 50 príslušníkov Ozbrojených síl SR,“ uviedlo Ministerstvo obrany (MO) SR.

Vzhľadom na kapacitu dopravného lietadla C27J Spartan (45 osôb) môže evakuácia prebiehať podľa neho dvoma spôsobmi v závislosti od počtu evakuovaných. Môže ísť o priamy let Slovenská republika – Jordánsko/Izrael/Libanon alebo môžu byť občania SR evakuovaní najprv z Jordánska/Izraela/Libanonu na Cyprus potrebným množstvom letov. V druhej fáze budú potom z Cypru dopravení na Slovensko.

„V rámci potvrdenia dobrého mena SR, plán pri oboch navrhovaných možnostiach evakuácie ráta v prípade potreby aj s poskytnutím prípadných voľných kapacít pre evakuáciu občanov iných krajín,“ skonštatoval rezort.

Zároveň vysvetlil, že bezpečnostná situácia v regióne Blízkeho východu zostáva po útokoch militantných skupín hnutia Hamas v októbri 2023 a následnej odvetnej ofenzívy izraelskej armády, ako aj po stretoch medzi Izraelom a hnutím Hizballáh v 2024 a 2025 naďalej vysoko nepredvídateľná. Súčasná eskalácia aktov ozbrojeného násilia medzi Izraelom a Iránom predstavuje riziko ohrozenia bezpečnosti Slovákov žijúcich v Izraeli.

„V najbližších dňoch sa dá tiež očakávať ďalšia eskalácia vojenských aktivít oboch krajín,“ dodalo MO.

Šéf rezortu obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) doplnil, že Slovenská republika za tri dni evakuovala z Blízkeho východu ďalších 15 národností z Európskej únie aj mimo nej. Išlo o Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Litvu, Dánsko, Nórsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko či Estónsko.

„Slovensko zvládlo úlohu byť solidárne k našim susedom, spojencom a členom EÚ. Urobili sme to rýchlo a efektívne,“ povedal Kaliňák.

Evakuovaní ľudia podľa neho tvrdia, že z Izraela či Libanonu sa aktuálne nevedia dostať domov.

Do 16. júna bolo pre SLAK usmrtených 8578 zvierat

Celkovo bolo k 16. júnu v súlade s platnými veterinárnymi opatreniami usmrtených 8578 zvierat v ohniskách ochorenia, v kontaktnom chove a domácich chovoch. Vyplýva to zo správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o aktuálnom stave vývoja ochorenia slintačky a krívačky (SLAK) na území SR, ktorú v stredu prerokovala a schválila vláda.

„V dotknutých hospodárskych objektoch bola vykonaná predbežná dezinfekcia vonkajších aj vnútorných priestorov. V objektoch depopulovaných fariem v súčasnosti prebieha čistenie a záverečná dezinfekcia. Predpokladaný termín ukončenia týchto činností je do 31. júla 2025, pričom v jednotlivých prípadoch môže byť termín predĺžený až do 31. augusta 2025. Obnova chovov bude možná až po riadnom ukončení všetkých nariadených dekontaminačných opatrení,“ spresnil v materiáli agrorezort.

K 16. júnu 2025 bolo na území SR podľa MPRV potvrdených šesť miest výskytu ochorenia slintačky a krívačky, pričom každé z nich predstavuje samostatné ohnisko ochorenia.

„V priebehu monitorovacieho obdobia neboli v rámci inkubačnej doby identifikované žiadne nové prípady výskytu ochorenia. To indikuje, že sa podarilo nákazu efektívne zachytiť a eliminovať pred jej potenciálnym geografickým šírením. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté o ukončení činnosti ústredného krízového štábu,“ zdôraznilo agroministerstvo.

MPRV dodalo, že v období od 1. januára do 16. júna 2025 bolo na ochorenie SLAK vyšetrených celkovo 2982 fariem. Z toho išlo o 1523 registrovaných fariem, pričom vírus bol detegovaný v šiestich z nich. Zvyšných 1459 vyšetrených subjektov nebolo v čase odberu vzoriek evidovaných v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.

Vláda schválila finančné a organizačné zabezpečenie cyrilo-metodských osláv

Organizácia celonárodných osláv príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska si vyžiada 750.000 eur. Finančné a organizačné zabezpečenie slávnosti, ktorá sa uskutoční v sobotu 5. júla v areáli hradu Devín, schválila vláda na stredajšom rokovaní. Rovnako tak schválila vyčlenenie profesionálnych vojakov pre potreby organizácie podujatia.

Ministerstvo obrany SR ako predkladateľ návrhu spresnilo, že finančné zabezpečenie sa týka prenájmu areálu hradu Devín, kde sa slávnosti uskutočnia, bezpečnostných opatrení vrátane policajného, hasičského a záchranárskeho zabezpečenia a zdravotníckej pomoci, rovnako tak odpadového hospodárstva, sprievodných aktivít pre návštevníkov osláv, honorárov pre účinkujúcich i produkčného a logistického zabezpečenia podujatia.

Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) nepovažuje schválenú sumu za premrštenú.

„Chceme urobiť podujatie pre širokú verejnosť, navyše s celodenným programom. Minulý rok boli náklady približne polovicou tejto sumy, no týkali sa len večerného programu,“ poznamenal po schválení návrhu a rokovaní vlády.

Zdôraznil zároveň, že významné historické udalosti predstavujúce piliere Slovenska si zaslúžia adekvátny rozmer podujatí, ktoré ich pripomínajú.

V rámci programu sa 5. júla od 11.00 h uskutoční prezentácia histórie, ukážky remeselníckej výroby i prípravy stredovekých jedál, návštevníci budú môcť spoznať pisársku dielňu hlaholiky. Večer sa od 21.00 h uskutoční slávnostný program s priamym prenosom STVR.

Predkladatelia pripomenuli, že v roku 2025 uplynie 1162 rokov od príchodu sv. Cyrila (Konštantína) a sv. Metoda na územie Veľkej Moravy v roku 863. Cirkvou uznaný sviatok, ktorý sa vďaka aktivite banskobystrického biskupa Štefana Moyzesa slávi v kresťanskom svete 5. júla, je v Slovenskej republike štátnym sviatkom.

„Považujeme za mimoriadne dôležité dôstojne si pripomínať význam a prínos slovanských vierozvestcov, patrónov Slovenska a spolupatrónov Európy, nielen v rokoch ich významných výročí,“ dodal predkladateľ návrhu.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Irán sužuje najhorší nedostatok vody za posledné desaťročia a podľa jeho predstaviteľov sa hlavné mesto Teherán s viac ako desiatimi miliónmi obyvateľov môže v prípade pokračujúceho sucha čoskoro stať neobývateľným.