Ehm… a ak sa rozsudok s Kočnerom a Zsuzsovou potvrdí, bude nasledovať aj celonárodná sebareflexia?

Bratislava 4. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Obvinenie Mariána Kočnera z objednávky vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice spôsobilo zmenu politickej moci na Slovensku. Lenže ak sa ukáže, že toto obvinenie bolo falošné, potom bude možné povedať, že nová vláda sa vlastne dostala k moci na základe podvodu

Za pozornosť stojí hysterická, a vlastne až trochu idiotská reakcia premiéra Igora Matoviča na vynesenie včerajšieho oslobodzujúceho rozsudku nad Mariánom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou. Za svoju profilovú fotku na facebooku si dal čiernu plochu a napísal: „Na dnešný deň sme mnohí čakali s presvedčením, že absolútne zlo bude spravodlivo potrestané. Bohužiaľ, nateraz sa spravodlivosti vyšmyklo zo zovretia. Je to šok, sklamanie a mnohí sme z rozsudku zhrození. Napriek tomu spolu verme, že pani spravodlivá si len dnes zobrala voľno a čoskoro oddýchnutá a pri zmysloch zoberie právo do svojich rúk.“

Pán premiér teda úplne neskrývane dáva najavo svoj názor, že orgány dospeli k nesprávnemu záveru. Ale povedzte, dobrí ľudia, ako to on môže vedieť? Odkiaľ on tak stopercentne, lepšie než sudcovia vie, že vrahov poslal Kočner? Študoval si spis, pozná detailne všetky dôkazy? A čo naznačuje tou poslednou vetou? Má na mysli kádrové pozadie Najvyššieho súdu, kam prípad teraz poputuje?

Podobne sa však vyjadruje aj pani prezidentka a ďalší koaliční politici, o korporátnych masmédiách ani nehovoriac. Oni všetci teraz riešia ako jedinú podstatnú vec Kočnerovu výhru či prehru, ako by išlo o futbalový zápas, lenže všetci vieme, že tu v skutočnosti vôbec nejde o Kočnera. Ten napokon dostal svoju odmenu už v prípade zmeniek (hoci rozsudok je ešte neprávoplatný, keďže dotyční sa odvolali) vo výške 19 rokov za mrežami. Aký človek to je, vie dnes celá krajina a už aj táto reputácia je celkom spravodlivou odplatou za jeho „lobistické“ aktivity, ak to máme povedať jemne. Ale každý, a aj takýto človek si zasluhuje spravodlivosť, ak je obvinený z niečoho, čo (eventuálne) nespáchal.

Či objednával Kočner vraždu alebo neobjednával, o to tu v skutočnosti vôbec nejde, Kočner je úplne nedôležitou postavičkou: tu sa hrá o to, aby korporátna mediálna a plutokratická mašinéria mala oficiálne čierne na bielom, že Fico a spol. sú vrahovia, ktorí uniesli štát, a preto teraz musela nastúpiť „upratovacia čata“, ktorá tu spustila to, čo niekto nazýva víťazstvom slušnosti, pravdy, lásky a spravodlivosti, a čo niekto iný zase považuje za novú fašizoidnú totalitu.

Tento proces je naozaj o „únose štátu“, lenže o úplne inom, než píšu korporátne médiá: v skutočnosti je o legalizácii skutočného únosu štátu, ktorý už niekoľko mesiacov sledujeme v priamom prenose.

O tom, že ide o veľa, svedčí aj mimoriadne neštandardné dianie okolo celého prípadu. Popri zvláštnom smerovaní vyšetrovania, ku ktorému sa nebudeme vyjadrovať, a popri mamuťom mediálnom a politickom tlaku na to, aby bol vybraný ten správny páchateľ, je tu napríklad aj čudesná okolnosť, že dodnes si akosi nikto neráčil všimnúť permanentné úniky informácií zo spisu, ktoré bývajú v iných prípadoch považované za ovplyvňovanie a marenie výkonu práce príslušných orgánov, ale v tomto prípade sú orgánmi záhadne tolerované a médiami požehnané ako „záujem verejnosti“.

Kto dnes môže zodpovedne povedať, ako to naozaj bolo, kto vraždu objednával? Stále je možné, že to bol Kočner a Zsuzsová, ale stále je možné aj to, že to bolo úplne inak, tak ako to dlhodobo hovoril aj svojrázny investigatívec Martin Daňo, ktorý sa zúčastňoval na všetkých pojednávaniach v tomto prípade, až kým mu súd – úplnou náhodou – zakázal robiť videá (to je, mimochodom, tiež pozoruhodný verdikt, súdne zakázať novinárovi jeho činnosť).

A čo bude ďalej? V zásade sa teraz dajú očakávať dva scenáre: buď bude mediálna mašinéria aj naďalej útočiť na súd, spochybňovať jeho rozhodnutie a „tlačiť aj očami“ celú vec k tomu správnemu záveru, alebo títo ľudia absolvujú proces sebareflexie (viem čo chcete povedať, veď to som iba žartoval). V takom prípade by si totiž títo samozvaní sudcovia „z ľudu“ na čele s kádrováčkou z Denníka N Monikou Tódovou museli položiť otázku, či konali dobro, a či by náhodou nebolo namieste nahradiť škody, ktoré svojím počínaním spôsobili. V štandardných pomeroch právneho štátu totiž je normálne, že kto poškodil svojím správaním dobrú povesť a iné práva človeka, ktorého súd na základe dostupných dôkazov uznal nevinným, by ho mal nejako odškodniť, napríklad finančne.

Ale ruku na srdce: viete si predstaviť, že by Monika Tódová a ďalší platili Mariánovi Kočnerovi desaťtisíce za ohováranie a falošné obvinenia?

Samozrejme, všetko okolo tejto kauzy sú zatiaľ stále len špekulácie: ešte nie je prípad uzavretý. Kým Najvyšší súd nevynesie definitívny ortieľ, tak je stále všetko otvorené. A Najvyšší súd rozhodne iste objektívne, pretože tam našťastie boli zvolení tí správni ľudia, ktorí rozhodnú na základe skutočnej dôkaznej situácie a nie podľa politických vetrov.

Ivan Lehotský