„Primárny cieľ musí byť zastaviť vojny a stabilizovať blízke zahraničie. A toto nerobíme. Robíme pravý opak. My sa tu stretneme pri ďalšom teroristickom útoku a budeme opakovať to isté dookola, až kým sa nebudú radikalizovať aj domáce skupiny,“ povedal.

„Už sme otupení z tých nešťastí, lebo ich už je veľmi veľa,“ reagoval publicista Juraj Hrabko. „V debate všetci hovorili, že toto bolo hroznejšie ako predtým, pretože to zasiahlo tínedžerov a bolo veľa obetí. Ako keby nám neprekážalo, keď sa to stane dospelým, ale keď sa to stane deťom,“ poznamenal. Hrabko dodal, že s Chmelárom sa dá súhlasiť v tom, že definitívnym riešením bude až mier na Blízkom východe, ten však určite v dohľadnej dobe nenastane.

Obaja sa zhodli na tom, že bezpečnostné služby a rôzne bezpečnostné opatrenia môžu pomôcť, ale vylúčiť možnosť útoku úplne nemôžu. „Zoberte si ten útok v Káhire pred kostolmi, tam bola tiež kontrola. Video ukazovalo, ten človek sa nedostal cez kontrolu, tak to odpálil pri východe,“ pripomenul Chmelár.

Verejné vypočutie kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) na vláde hodnotili analytici ako otvorené a transparentné, ale zatiaľ bez výsledku. „Ukázalo sa, že premiér Fico je aj celkom dobrý moderátor, musím oceniť jeho kvality. Naozaj sa správal ku všetkým trom kandidátom rovnako, ale na konci dňa sú iba zlé správy,“ poznamenal Hrabko.

Hoci sa traja kandidáti, aktuálna šéfka ÚVO Zita Táborská, právnik Peter Kubovič, ktorý pôsobí priamo v ÚVO, a Juraj Méry, ktorý aktuálne pracuje na ministerstve dopravy, zúčastnili vypočutia na vláde a deň predtým aj neformálneho híringu pred zástupcami MVO, vláda napokon ani jedného z nich nevybrala. „Čudujem sa kandidátom, že prijali pozvanie na to prvé verejné vypočutie, pretože každý mohol očakávať, čo tam bude. Bola to z ich strany práca navyše, pán Méry za to neskutočne zaplatil,“ poznamenal Hrabko na margo toho, že kandidáti deň pred oficiálnym vypočutím prednášali svoje predstavy mimovládkam a médiám.

„Jedna zlá správa je, že vláda už podľa zákona nemôže vyhlásiť verejné konanie, pretože zákon jasne a striktne hovorí, že to má byť najmenej 90 dní pred skončením funkčného obdobia terajšej predsedníčky. To znamená, že príde k porušeniu zákona, ak to urobí, a druhá zlá správa je tá, že na tom nikomu nezáleží,“ dodal Hrabko.

Na otázku, či stále trvá na svojom prirovnaní tohto výberu ku „kinu“, Hrabko povedal, že áno, keďže podľa jeho informácií o kandidátoch rozhodovala v skutočnosti koaličná rada.

„Hodnotím to ako čiastočné divadlo. Samozrejme je veľmi povzbudzujúce, ak sa proces výberu každého takéhoto predstaviteľa priblíži viac tým transparentným pravidlám, ale treba si naliať čistého vína, čo sa tu vlastne stalo,“ reagoval Chmelár. „Proste tu bol pripravený nejaký vládny kandidát, ktorý sa už na tej prvej verejnej diskusii tak strápnil a znemožnil, že pre vládu by bolo veľmi ťažké, keby ho schválila,“ povedal Chmelár. Podľa neho by bolo transparentné, keby sa šéfom úradu stal zástupca mimovládnych organizácií alebo opozičných strán.

Hrabko na to reagoval, že vláda Ivety Radičovej svojho času odmietla na tento post kandidáta Smeru-SD Jána Valka a práve Robert Fico vtedy tvrdil, že funkcia má patriť opozícii. „Aká opozícia bola, keď na úrade šéfoval povedzme Béla Angyal, ktorý hrával futbal s premiérom Ficom?“ opýtal sa Hrabko. Dodal, že hoci Táborská bola pôvodne nominantkou pravice, v úrade sa podľa neho správala, akoby ju nominoval Smer-SD.

Takmer 1200 sudcov sa zúčastnilo volieb do Súdnej rady, obmieňalo sa tam osem pozícií. Všetci kandidáti, ktorí uspeli, boli aj kandidátmi Združenia sudcov Slovenska, zatiaľ čo zo združenia sudcov Za otvorenú justíciu sa nepresadil ani jeden. Podľa Chmelára je tento signál dôležitý, ale nie preto, že sa presadili kandidáti jedného, a nie druhého občianskeho združenia. „Všetci predsa vieme, že súdnictvo v tomto štáte dlhodobo zlyháva. Ak sme v roku 1989 žiadali právny štát, tak ten právny štát tu stále nemáme, vďaka súdnictvu. Ak nás niekde päta tlačí, ak sa sťažujeme na veci týkajúce sa korupcie, týkajúce sa rozkrádania, týkajúce sa nespravodlivosti, do značnej miery je to o tomto systéme,“ tvrdí Chmelár.

Podľa neho po Nežnej revolúcii malo prísť k zásadnej personálnej obmene v súdnictve, tá však nikdy nenastala. „Toto je niečo, čo sa už dnes napráva veľmi ťažko. Lebo sudcovia sa bránia, že prvoradá je nezávislosť. A ja hovorím, že prvoradá je spravodlivosť,“ vyhlásil Chmelár.
„Tým nechcem povedať, že títo členovia sú nekompetentní, že nie sú medzi nimi ľudia, ktorí sú odborníci na svojom mieste. Tu ide o to, či je vôbec možné presadiť zmeny v súdnictve a tu sme videli, že to ešte nedokážeme,“ dodal.

„Istým spôsobom sú štát v štáte aj vrátane ich privilégií, ktoré nie sú kompenzované ich činnosťou. Ale nedá sa povedať: Riešme to revolučne, keď nepovieš, akú revolúciu si predstavuješ,“ reagoval na Chmelára Hrabko. „Ani sudcovia si nemôžu robiť, čo chcú. Máme tu parlament, sme v parlamentnej demokracii, a ak parlament uzná, že sudcovský stav je v zlom stave, tak má možnosť zákonmi to napraviť,“ pripomenul Hrabko. „Sudcovia majú zlú povesť a môžu si za to sudcovia sami, aj tí, ktorí sú dobrí, nehovoriac o tých, ktorí sú zlí,“ dodal.

Analytici sa vyjadrili aj k akcii iniciatívy Zabudnuté Slovensko v Banskej Bystrici, na ktorej sa proti extrémizmu vyslovil prezident Andrej Kiska, ale aj expolitik Fedor Gál či hudobník Michal Kaščák. „Som už veľmi skeptický voči takýmto podujatiam. Zo začiatku bolo veľmi dôležité, že sa voči rasizmu a intolerancii vyslovili celebrity. Dnes sa z toho stáva šou, na ktorú chodia tie isté osobnosti, to isté publikum a pocit, že vyhrávame nad prejavmi fašizmu, je veľmi mylný. Toto už dnes naozaj nepomôže,“ reagoval Chmelár.

„Vyhlasovať sa za slušných a tolerantných a tých druhých za predstaviteľov nenávisti je prejavom morálneho gýča. Nerešpektujeme ľudí, ktorí sympatizujú s takýmito skupinami, pohŕdame nimi, nálepkujeme a zosmiešňujeme ich. Neexistuje tu žiadna diskusia, akoby tu ani nebola jedna spoločnosť. Keď budeme prednášať všeobecné heslá typu ‚zastavme nenávisť‘, je to už takmer na smiech. Rozhodne na smiech tým ľuďom, ktorí už na toto vôbec nepočúvajú,“ dodal.

„Ja ho nepovažujem za zbytočné, považujem ho za dobré. Považujem to za prejav občianskej angažovanosti, napriek tomu, že tam prijal pozvanie ako hosť aj prezident,“ kontroval Hrabko. Treba aj svojim vlastným ukázať, že sme tu pre nich a sme s nimi. Treba dávať stále argumenty a diskutovať, pokiaľ viem, tieto podujatia sú diskusii otvorené a diskutuje sa tam,“ pripomenul.

Na margo dlhého zahraničného turné amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré sa začalo v Saudskej Arábii, pokračovalo návštevou Izraela, Vatikánu a napokon účasťou na summite NATO v Bruseli, Chmelár povedal, že vatikánske stretnutie on osobne vnímal ako zdvorilostné. Ostatné stretnutia sú však podľa neho dôležité.

„Ich zmysel nie je len jeden. Určite je tam aj zmysel obchodný. Je absolútne netypické, ak líder demokratického sveta ide na prvú zahraničnú návštevu do Saudskej Arábie,“ povedal. „A z tejto krajiny jeho minister zahraničných vecí spolu so svojím saudskoarabským kolegom vyzve Irán, aby dal svojim občanom viac slobody. A povedal to v krajine, ktorá nemá parlament, médiá tam vlastní kráľovská rodina a za akýkoľvek prejav odporu dostanete bičovanie alebo smrť,“ tvrdí Chmelár.

„Politicky tieto návštevy, najmä návšteva Tel Avivu a Rijádu, smerovali k vytvoreniu akejsi protiiránskej koalície, čo považujem až za nebezpečné,“ dodal.

Trump síce vyhlasoval, že vidí priestor na pokrok v mierovom procese medzi Izraelom a Palestínou, podľa Chmelára to však bola iba rétorika.

„Ešte vo Washingtone, na rozdiel od svojich predchodcov, vyjadril Donald Trump podporu jednotnému štátu a ani len verbálne nepripustil možnosť dvoch štátov. Teda o čom ideme hovoriť? Z hľadiska izraelsko–palestínskeho konfliktu sú to, čo povedal Donald Trump, nie len prázdne slová, ale dokonca posun vzad,“ dodal.

Na stretnutí v Bruseli vznikla dohoda na vstupe NATO do koalície proti Islamskému štátu. Chmelár to kritizuje. „My sme podporovali vojnu v Iraku ešte za Busha, boli sme súčasťou koalície ochotných, ktorá viedla k vytvoreniu Islamského štátu. Premiér Fico si postavil kampaň na tom, že vyviedol slovenských vojakov z Iraku a teraz ich tam opäť posielame,“ tvrdí.

Hrabko v tejto súvislosti upozornil, že NATO sa nechystá vysielať do Iraku bojové jednotky, ale skôr podporu domácim silám.