Dzurinda sa priznal, že servilne vykonával Merkelovej príkazy: O polnoci si ma zavolala na pivko. Dostal som od nej isté noty a mojou úlohou bolo zistiť…

Bratislava 29. septembra 2021 (HSP/Foto:SITA-Ivan Fleischer)

Je Slovensko suverénnou a samostatnou krajinou len na papieri? Niektorí slovenskí politici sa totiž správajú ako by sme boli niekoho kolóniou

Zdá sa, že od druhej svetovej vojny, kedy bolo Slovensko bábkovým štátom Nemecka sa toho veľa nezmenilo. A nielen Slovensko. Napriek tomu, že Nemecko prehralo 2. svetovú vojnu, má stále obrovský vplyv na chod celej Európy, respektíve minimálne Európskej únie.

V ústave SR sa píše, že Slovensko je zvrchovaný štát. Zdá sa však, že to je iba na papieri a realita je celkom iná. Niektorí slovenskí politici sa totiž snažia byť voči západu servilní až do takej miery, že to zrejme zaváňa vlastizradou.

Servilný Dzurinda

Asi najviac servilnou vládou voči Západu bola vláda Mikuláša Dzurindu, ktorej získať moc na Slovensku pomohol americký miliardár George Soros svojou antikampaňou proti Vladimírovi Mečiarovi.

Dzurindizmus sa vyznačoval bezbrehou privatizáciou strategických podnikov do zahraničných rúk, odsúhlasením preletov amerických vojenských lietadiel, ktoré bombardovali bývalú Juhosláviu, či zatiahnutím Slovenska do zločineckej organizácie NATO a globalistického projektu zvaného Európska únia.

O tzv. kolenačkovej zahraničnej politike vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu niet pochýb. Na zahraničných stretnutiach s lídrami západných krajín pôsobil ako zamilovaný pubertiak na strednej škole. Tá servilita z neho doslova sršala.

Mikuláš Dzurinda sa najnovšie zrejme nechtiac priznal a popísal ako vykonával príkazy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Poďme ale po poriadku.

Zhodnotil voľby v Nemecku

Bývalého premiéra Dzurindu si TV Markíza pozvala do televíznych novín, aby zhodnotil nedávne voľby v Nemecku, v ktorých sú faktickými víťazmi sociálni demokrati a strana Zelených.

Dzurinda tvrdí, že pre Európu sa nič zásadného nezmení: “Nemyslím si, že Nemecko zmení výraznejšie kurz. Je to najmä vďaka tomu, že sa do vlády nedostane extrém, ani ľavý ani pravý, ani bývalí komunisti ani nacionalisti, to je prvá istota. No a druhá istota je, že vo vláde budú tak zelení ako aj liberáli. .. sú to štandardné proeurópske strany, takže vlastne zostáva vyriešiť len to posledné, či vládu budú viesť socialisti alebo kresťanskí demokrati, ale Nemecko bude naďalej stabilným elementom Európskej únie,” povedal Dzurinda.

Merkelová pozvala Dzurindu o polnoci na pivko

Bývalý premiér následne zhodnotil účinkovanie Angely Merkelovej na európskej scéne. Aj keď Dzurinda nebol premiérom za jej kancelárstva, na istý čas pôsobil ako minister zahraničných vecí a teda s Merkelovou mal osobné skúsenosti. Dzurinda sa dokonca priznal, že plnil úlohy, ktoré mu zadala Merkelová:

“Je to tichá sila. Ale vždy vedela čo chce… Stávalo sa to čo si pamätám veľmi dobre, keď raz o polnoci mi hovorí, Mikuláš poď ku mne na pivko. Tak otvorila takú trojku, maličké pivko, sadli sme si, prebrali sme, vtedy bolo témou sedemročný rozpočet, iste viete aká dôležitá téma a po troch minútach mi hovorí, prosím ťa, choď za tým našim poľským kamarátom. No a samozrejme, dostal som isté noty a mojou úlohou bolo zistiť kam ďaleko Poliaci mienia tlačiť. Takto ich vedela Angela Merkelová manipulovať, poznala každého z nás, bola vynikajúco informovaná a vedela kde koho použiť tak, aby napokon ten spoločný európsky výsledok sa dosiahol.”

Inak povedané, Mikuláš Dzurinda sa priznal, že vykonával to, čo mu akási pomyselná vládkyňa Európy nakázala. O to horšie, že príklad, ktorý Dzurinda uviedol svedčí o tom, že namiesto bojovania za záujmy Slovenska spoločne s našimi najbližšími susedmi z V4, naopak donášal informácie od našich Poľských susedov Merkelovej, ktorá samozrejme tieto informácie pravdepodobne použila na lepšie vyjednávacie pozície Nemecka.

V servilite voči Západu má však Dzurinda silnú konkurenciu. Dnešná Hegeromatovičistická vláda sa ho zrejme snaží v kolenačkovej politike prekonať. Svedčia o tom najmä činy  ministra zahraničia Ivana Korčoka, či ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý napriek súčasnej kríze, plánuje nakúpiť vojenskú techniku za miliardy eur.

Samuel Gdovin