Verejnosť v prípade poslaneckej imunity čaká jednu vec. Parlament nie je súd, no rozhoduje, či dá vyšetrovateľom zelenú konať naplno aj v prípadoch, ktoré nemajú nič spoločné s výkonom poslaneckého mandátu. Zároveň má chrániť poslanca pred tým, aby sa trestné konanie nezmenilo na nástroj politickej likvidácie. To dáva parlamentnej väčšine veľkú moc. A práve preto je imunita testom férovosti, lebo sa dá použiť aj ako ochrana „našich“, aj ako kladivo na „protivníkov“.

Presne takto sa dá čítať porovnanie dvoch prípadov, ktoré riešil Európsky parlament. V prípade poslanca AfD Petra Bystroňa parlament pokračoval v zbavovaní imunity, naposledy vo februári 2026, v ďalšej línii vyšetrovania. Naopak, pri talianskej poslankyni Ilaria Salis EP v októbri 2025 tesne odmietol, aby jej imunita padla a aby mohli maďarské orgány pokračovať.

Trčí z toho poriadny dvojaký meter. Ak ste z „nesprávneho tábora“, imunita padá. Ak predstavujete „správny symbol“, imunita sa zmení na štít. Pred vyšetrovaním v Orbánovom Maďarsku vraj treba poslankyňu chrániť. Pred vyšetrovaním v „dôveryhodnom“ Nemecku zrazu takáto opatrnosť neplatí. A v tejto asymetrii sa ukazuje skutočný problém.

Za čo je stíhaný Bystroň a za čo Salisová

V prípade Petra Bystroňa ide podľa nemeckých orgánov o podozrenie zo zneužitia verejných prostriedkov z čias, keď bol poslancom Bundestagu. Konkrétne sa rieši, že mal účtovať súkromnú upratovačku z paušálu určeného na prácu poslanca. Európsky parlament mu preto opäť zrušil imunitu, aby vyšetrovanie mohlo pokračovať bez obmedzenia. Už predtým mu EP zrušil imunitu aj v ďalších podozreniach. Spomína sa aj vyšetrovanie pre možné prijímanie peňazí cez proruský projekt „Voice of Europe“, s tvrdeniami o úplatkoch či praní peňazí.

Pri Ilaria Salis je jadro iné. Maďarské orgány ju spájajú s násilnými útokmi v Budapešti z februára 2023. Ako to v inom texte opísali Hlavné správy, počas Dňa hrdosti sa hlavným mestom Maďarska prehnala  kriminálna skupina známa ako „Hammer Gang“. Útočili kladivami, tyčami, obuškami a palicami na ľudí na uliciach, pričom niekoľko obetí utrpelo vážne zranenia. V otvorených popisoch Salis prípadu sa opakujú tri body obžaloby ako pokusy o útok a zároveň tvrdenie, že šlo o konanie v rámci extrémne ľavicovej kriminálnej skupiny. Európsky parlament však v októbri 2025 maďarskej žiadosti o zrušenie imunity nevyhovel, pričom tento krok obhajoval obavou z politickej motivácie a nedôvery v nezávislosť maďarskej justície.

V jednom prípade ide o podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti, v druhom o podozrenia z násilných útokov.

Európsky parlament k týmto prípadom pristúpil dvoma odlišnými metrami už na úrovni princípu. Obaja sú poslancami zvolenými do EP v eurovoľbách 2024. Petr Bystroň pôsobí vo frakcii Európa suverénnych národov, Ilaria Salis patrí do The Left. Obe zoskupenia predstavujú z pohľadu europarlamentného mainstreamu extrém, ESN krajnú pravicu a The Left krajnú ľavicu.

Pri ekonomickej kauze sa dá vždy hádať o papieroch a výkladoch. Pri útokoch na ulici je skutok často oveľa priamočiarejší a závažnejší. Preto je na zamyslenie, že „politický kontext“ v EP ochráni skôr podozrenia z násilia než ekonomickú kauzu.

Kým v prípade Bystroňa platí režim „nech konajú orgány“, teda imunita ide dole a vyšetrovanie má dostať plný procesný priestor, pri Salisovej je to naopak. Parlament nechá imunitu stáť s odkazom na politický kontext a nedôveru k Maďarsku. Vynára sa otázka: kedy je „politický kontext“ legitímna poistka proti zneužitiu práva a kedy je to už len pohodlná výnimka pre „našich“ radikálov?

Imunita nie je o tom, či vás to poškodí, ale či je to účelové

Každé trestné stíhanie politika ho poškodzuje. Už samotný titulok poškodzuje. Imunita však nie je o tom, aby politika chránila pred politickou škodou. Je o tom, aby chránila pred účelovou perzekúciou, ktorá sa tvári ako právo.

A tu začína dvojaký meter. Európsky parlament pri Bystronovi opakovane tvrdí, že nenašiel „fumus persecutionis“, teda žiadne fakty, ktoré by naznačovali, že cieľom konania je podkopať jeho politickú činnosť. Ak by EP držal rovnaký meter, pri Salis by požadoval rovnakú vec. Ukážte konkrétne fakty účelovosti. Nehovorte o nálade, hovorte o dôkazoch. Lenže v prípade Salis sa stalo niečo iné.

„Konkrétne dôkazy“, ktoré nikto nevidel

Správa k prípadu Salis pracuje s tvrdením, že účelovosť sa dá predpokladať a dokonca používa jazyk o „konkrétnych dôkazoch“ zámeru podkopať jej politickú činnosť.

Lenže v tej istej správe chýba, čo by za takým tvrdením malo prirodzene nasledovať. Verejne overiteľný dôkazný balík. Ten k správe priložený nie je. Správa neponúka fakty, dôkazy, vyhodnotenie, záver. Naproti tomu nechýba súbor tvrdení a interpretácií, na konci ktorých je hotový verdikt o účelovosti.

Rozhodnutím v prípade Salisovej zabil EP dve muchy jednou ranou. Na jednej strane poskytol štít konkrétnej poslankyni, lebo bez zrušenia imunity sa trestné konanie v Maďarsku počas mandátu fakticky zabrzdí. Na druhej strane v odôvodnení posilnil politický obraz, že maďarská justícia je selektívna a podozrivá, teda že v nej treba automaticky počítať s účelom. Dá sa v tom čítať aj využitá príležitosť ako pohrešiť Orbánovo Maďarsko na téme právneho štátu.

Putá a okovy nie sú dôkaz perzekúcie, sú len obraz, ktorý obletel médiá. Salis v putách, okovy, verejné pojednávanie. Aj samotný EP tento obraz použil ako politický impulz, keď vo februári 2024 otvoril na pléne debatu o situácii väzňov v Maďarsku a výslovne spomenul, že sa objavila v putách a okovách.

Lenže aj keby sme pripustili, že používanie takýchto prostriedkov má byť striktne individuálne a primerané, stále to nie je dôkaz účelového stíhania. Je to nanajvýš dôkaz, že treba riešiť štandard zaobchádzania. Takéto výhrady mimochodom riešia aj medzinárodné mechanizmy mimo EÚ. Výbor Rady Európy proti mučeniu (CPT) po návšteve Maďarska zverejnil správu za rok 2025, v ktorej sumarizuje tvrdenia o zaobchádzaní v zariadeniach a uvádza odporúčania aj následné kontroly.

Rozdiel je v tom, že CPT pracuje s auditom a odporúčaniami. EP s tým istým obrazom pracuje ako s politickým kľúčom na imunitu.

A tu sa dvojaký meter otvára naplno. Keď polícia tvrdo zasahovala vo Francúzsku proti protestom, Európsky parlament si nevyrobil rovnakú „režimovú“ skratku o právnom štáte. Prečo sa pri Maďarsku tento jazyk používa ľahšie.

Násilie ako politika nemá dostať prémium, ani zľavu

Ak niekto presadzuje politické ciele násilím, musí rátať s následkami. Neexistuje „dobré“ násilie len preto, že je zabalené do slov ako antifašizmus. Politika sa robí slovami, programom, presviedčaním, voľbami.

EP svojim rozdielnym prístupom vytvoril nebezpečný precedens. Namiesto toho, aby povedal jednoduchú vetu, nech si to riešia súdy a my do toho neťaháme politiku, parlament vyhlásil účelovosť bez toho, aby ukázal tvrdé dôkazy.

Tým poslal signál, že existuje kategória ľudí, pri ktorých sa nálepka „politické“ automaticky mení na „chránené“. A ak sa to raz stane, tak tá istá logika sa dá použiť aj opačne. Keď bude nabudúce obvinený niekto zo „zlého tábora“, napríklad Milan Mazurek z Republiky, bude EP rovnako citlivý na tvrdenia o účelovosti? Alebo si umyje ruky ako pri Bystroňovi.

Dôvera ako meter: Maďarsko je podozrivé, Nemecko je automaticky v poriadku

V prípade Bystroň EP opakuje, že nevidí fumus persecutionis. V prípade Salis hovorí, že účelovosť sa dá predpokladať.

Pri Maďarsku stačí kontext, obraz, politický rámec a imunita ostane. Pri Nemecku nestačí ani to, že obvinený vníma politickú motiváciu a že jeho strana je dlhodobo terčom ostrakizácie a pod prísnym drobnohľadom spravodajských služieb. Tam EP povie, že dôkazy nevidí.

Ak EP robí z imunity selektívny štít, s frázou „právo je právo“ v boji o dôveru občana EÚ neuspeje. Aj ten musí vidieť, že právo len poslúžilo ako kladivo.

Keď sa imunita zmení na ideologickú poistku, prehrá dôvera občana

Európsky parlament nemá chrániť násilie. Nemá chrániť ani svojich, ani cudzích. Má chrániť vlastnú integritu tým, že bude mať jeden meter. Buď vyžadujem tvrdé dôkazy účelovosti vždy, alebo ich nevyžadujem nikdy. Nemôžem ich vyžadovať pri pravici a predpokladať pri ľavici.

A presne to sa dnes stalo. V jednom prípade EP povedal „žiadna účelovosť“. Pri druhom povedal „účelovosť sa dá predpokladať“ a pridal vetu o „konkrétnych dôkazoch“, ktoré verejnosť v texte neuvidí.

Pre obyčajného človeka je to jednoduché. Ak je právo len zbraň proti jednému táboru a štít pre druhý, tak to nie je právny štát. To je politika prezlečená za procedúru.