Dvojaké európske štandardy a hodnoty v Európe? Ukrajinský jazykový zákon je na úrovni apartheidu. Na juhu Slovenska je zas diskriminovaný štátotvorný národ

Bratislava 4. marca 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Ukrajinská Najvyššia Rada (parlament) schválila v prvom čítaní nový jazykový zákon číslo 5670-d. Diskutujú sa pozmeňovacie návrhy pre druhé čítanie. Je zrejmé že to bude agresívny jazykový zákon na hranici apartheidu. Zákon o zabezpečení používania ukrajinského štátneho jazyka zavádza ukrajinský jazyk ako povinný v „predškolských, mimoškolských, základných, stredných a vysokých školách“

V niektorých škôlkach a triedach 1. – 5. ročníka ZŠ bude možné do roku 2025 výnimočne paralelne vyučovať aj v neštátnom jazyku. Od roku 2025 celé vyučovanie na všetkých stupňoch musí byť len po ukrajinsky. Iba na vysokých školách niektoré predmety bude možné vyučovať v niektorom z jazykov EU. Žiadna ruština! Všetci štátni úradníci musia urobiť skúšku zo znalosti ukrajinčiny a musia používať štátny ukrajinský jazyk. Nepoužívanie sa bude trestať pokutami, ktoré budú udeľovať jazykoví inšpektori. Ukrajinčina je štátnym jazykom všetkých štátnych orgánov a samospráv, podnikov a verejných organizácii. Týka sa to aj kaviarní, barov a reštaurácii. Ten, kto sa pokúsi zaviesť na Ukrajine dvojjazyčnosť, môže dostať do desať rokov väzenia.

Ale zákon je aj „veľkorysý“. V súkromí  každý môže hovoriť ľubovoľným jazykom. Aké dojemné!! Doma Ti dovolia hovoriť po rusky alebo aj po maďarsky,  rumunsky alebo aj slovensky.  Dokonca to dali na papier. Podobne je to v Lotyšsku alebo v Estónsku. Najnovšie v Lotyšku zakázali aj súkromné ruské školy. Žiadne ľudské práva alebo práva menšín pre ruské menšiny neplatia. EU a maistreamová tlač, vrátane Slovenska, cudne mlčí o popieraní základných ľudských práv Rusov. Rusi nie sú ľudia? Pozerajúc sa cez prizmu toľko deklarovaných „európskych hodnôt“, Rusi asi ľuďmi nie sú. Minimálne nie v Estónsku, Lotyšsku a na Ukrajine.

Súčasné  kolo totálnej ukrajinizácie sa začalo hneď po Majdane, keď „usmernená“ Rada odhlasovala zákaz používania ruštiny  v niektorých častiach Ukrajiny s významným ruskohovoriacim obyvateľstvom. Nasledoval návrh zákona o vypovedaní zmluvy o ruskej námornej základni v Sevastopoli. Tej základni ktorá tam je nepretržite od roku 1783. A mainstream sa čuduje prečo Krymská autonómna republika drvivou väčšinou hlasovala za nezávislosť od Ukrajiny a následné znovuzjednotenie Krymu s Ruskom? Ale nie, to predsa bolo pod hlavňami ruských zbraní. Krymskí Rusi predsa nechcú hovoriť po rusky, oni by určite tiež hlasovali za zrušenie ruštiny. Navyše, ukrajinský hrubý domáci produkt  (HDP) na obyvateľa spadol tak že Ukrajina sa stala po Moldavsku najchudobnejšou krajinou v Európe, s trikrát nižším HDP ako v Ruskej Federácii. Pritom pri rozpade Sovietského Zväzu Ukrajina bola na tom lepšie ako súčasné Rusko. Ale najdôležitejšou otázkou nie je ekonomika, korupcia alebo vojna na východe Ukrajiny. To najdôležitejšie je zakázať ruštinu, ktorou hovorí ako materinským jazykom minimálne polovica obyvateľstva Ukrajiny.

Na druhej strane vie si niekto predstaviť, aký by bol krik po celej Európe, keby sa Slovensko takto „veľkoryso“ správal k slovenským menšinám, hlavne tej maďarskej? Na Slovensku sa pre dve deti maďarskej národnosti otvárajú ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským (pre 1.-5. ročník), ale pre 15 slovenských detí obec Rohovce odmieta už tretí rok otvoriť slovenské triedy. Pritom slovenská škola tam bola. Len ju obec zrušila keď školský zákon dal kompetencie obciam rozhodovať o tom aké školy budú otvorené.

Výsledkom je faktická diskriminácia na južnom Slovensku, kde veľa slovenských detí chodí do škôl s vyučovacím jazykom maďarským pre absolútny nedostatok škôl s vyučovacím jazykom slovenským. A to nie je všetko.

Zavádzajú sa tabule, kde tabuľa (aj písmena) s maďarským názvom obce je o niečo väčšia ako slovenská a je reflexná, to jesť keď vchádzate autom v noci napríklad do obce Kvetoslavov (27 km od Bratislavy), je vidieť maďarský názov Úszor ale Kvetoslavov skoro vôbec nie.

V meste Senci sa osadzujú slovensko/maďarské tabule s názvami ulíc, pričom podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011 percento občanov maďarskej národnosti bol 14,4 percenta, to jesť dokonca pod 15 percent. Obec Veľký Biel (neďaleko od Bratislavy) je na tabuli s maďarským názvom najnovšie pomenovaná ako Magyarbél. To jesť dedina Veľký Biel so slovenskou väčšinou je úradne označená ako “Maďarský Biel“. A dalo by sa pokračovať. Už sa objavujú na Slovensku aj dopravné značky s označením Bratislava-Pozsony.

Paradoxom je že v Rakúsku už dávno vymenili tabule „Pressburg“ a nahradili ich úradným slovenským názvom Bratislava. A ako v prípade popierania práv ruskej menšiny, o nadprávach menšín na Slovensku sa tiež cudne mlčí. Na tom istom Slovensku. Neplatia tak náhodou dvojaké menšinové štandarty a „európske hodnoty“ v závislosti od toho o koho ide?

Dezider Štefunko