Môj profil 
Predplatné
„My, politici, sme vystavení oprávnenému verejnému tlaku a pozornosti. Ale dostáva sa nám aj viac prirodzenej mediálnej pozornosti. Pri otvorenom a správnom prístupe ju môžeme využiť na sprostredkovanie informácií našim voličom. Úplne prirodzene, v slobodnom mediálnom prostredí. Bez kriku, mocenských ťahov a obmedzovania slobody,“ uviedla Dubačová.
Priblížila, že na Slovensku máme v zákone platné právo na opravu nepravdivých uverejnených tvrdení. „Asociácia vydavateľov tlače sama uviedla, že aj pri súčasne platnej legislatíve nevie o prípade, kedy by politici nedostali relevantný priestor na reakciu. Naopak, poukazujú na to, o čom sa snažím od začiatku hovoriť aj ja. Stačí, aby sme my, politici, boli otvorení, aby volení funkcionári boli otvorení, aby sme dôsledne a trpezlivo odpovedali na novinárske otázky. Som presvedčená, že to je tá najlepšia cesta, ako zabrániť šíreniu dezinformácií,“ podotkla.
Poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania návrh novely tlačového zákona od poslancov za stranu Smer-SD Dušana Jarjabka a Miroslava Číža ešte začiatkom februára. Odvtedy ho presúvajú z rokovania na nasledujúcu schôdzu. Rovnako tak urobili aj na júnovej schôdzi, z ktorej návrh preložili na september. Predkladatelia chcú opätovne zaviesť právo tak na odpoveď, ako aj pokuty, v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008.
Ako píšu v dôvodovej správe k návrhu novely, „týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona. Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky“.
Podľa návrhu „ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur do 4 980 eur. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde“. Predseda NR SR a šéf SNS Andrej Danko chce rozšíriť návrh novely tlačového zákona poslancov Smeru-SD o právo na odpoveď na komentáre a glosy. Most-Híd s tým nesúhlasí.
Podpredsedovia NR SR Béla Bugár (Most-Híd) a Andrej Hrnčiar (Most-Híd) návrh novely vítajú. „Som presvedčený, že niektorí novinári robia politiku a rozhodli sa, že chcú v štáte zmeniť mocenské pomery a pod rúškom novinárskej práce robia politiku. Niektoré portály by sa mohli premenovať na politickú stranu,“ povedal Hrnčiar v rozprave v prvom čítaní o návrhu novely o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. „Podporím návrh, aby verejný funkcionár mal právo na odpoveď v prípade, ak ide o nepravdivé informácie. Novinári nás majú kritizovať, keď urobíme chybu, ale nemajú ovplyvňovať, lebo potom robia politiku,“ povedal Bugár počas diskusie v prvom čítaní.
Opozičná poslankyňa Renáta Kaščáková zo SaS vyjadrila názor, že znovuzavedenie práva na odpoveď pre politikov je nezmyselné. Podľa nej obmedzuje právo na slobodné šírenie informácií. „Je to bič na novinárov, ktorí píšu kriticky,“ povedala. S Kaščákovou súhlasila aj Natália Milanová z hnutia OĽaNO. „Sama mám k tomuto návrhu výhrady,“ uviedla.
Reportéri bez hraníc (RSF) sú znepokojení navrhovanými zmenami slovenského tlačového zákona, ktoré by slovenským politikom uľahčili situáciu pri požadovaní práva na odpoveď v médiách, a to dokonca aj ak publikované fakty boli dokázané a overené. Organizácia sa obáva, že by to mohlo ohroziť slobodné šírenie informácií. Ako uviedla RSF v stanovisku, „v súčasnosti majú politici automaticky právo na odpoveď, len ak o nich boli zverejnené nepravdivé alebo klamlivé tvrdenia. Ale zákon, ktorý sa teraz ocitol v slovenskom parlamente, by im dal na to právo kedykoľvek, keď budú pociťovať, že bola pošpinená ich česť alebo povesť, bez ohľadu na pravdivosť faktov“.
Aj Rada vlády pre ľudské práva vo svojom uznesení odporučila vláde vysloviť nesúhlas s návrhom poslancov Dušana Jarjabka a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tlačový zákon. V uznesení ďalej Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť odporučila „vysloviť nesúhlas a návrhmi verejných politík, ktoré môžu oslabiť slobodu médií vyjadrovať názory a hodnotiace úsudky na prácu politikov a iných predstaviteľov verejnej moci, a tým negatívne zasiahnuť do súčasného stavu právnej úpravy slobody prejavu zaručenej Ústavou Slovenskej republiky i medzinárodným právom”.
Viac ako 300 novinárov vyzvalo poslancov Národnej rady SR, aby odmietli novelu tlačového zákona, ktorá má zaviesť právo na odpoveď aj pre politikov. Zákon z roku 2008 čelil veľkej kritike doma aj v zahraničí. Do súčasnej podoby sa zmenil v roku 2011, keď sa po dlhých rokovaniach na ministerstve kultúry dohodli novinári, vydavatelia, zástupcovia ministerstva kultúry a mediálni právnici na novele, ktorá zákon upravila podľa medzinárodných štandardov.
Realita je však taká, že novinárske povolanie sa vzdalo akýchkoľvek mantinelov. Dnes je novinárčina takmer vždy zaujatá a nevyvážená. Hlavné mainstreamové média jednostranne nadŕžajú svojim politickým favoritom a vzhľadom na vplyv týchto médií vytvárajú politické prostredie prevážené na jednú stranu. Právo na odpoveď je iba snahou politikou, ktorých mainsreamové média nemajú v láske a dlhodobo ich kritizujú a likvidujú, o vyváženie diskusie. Samozrejme, politici, ktorí sú názorovo na strane médií, odmietajú zavedenie práva na odpoveď, lebo toto právo na odpoveď by oslabilo ich spojenca, ktorý na nich pracuje.
Každý čo len trochu objektívny pozorovateľ tejto situácie musí uznať, že mainstreamové média neplnia svoju úlohu, objektívne informovať verejnosť, ale likvidovaním im názorovo nepohodlných osôb, politiku vytvárajú a aktívne do nej vstupujú.
Táto aktívna účasť medií na politike je pre demokraciu omnoho väčšou hrozbou, ako akýkoľvek skorumpovaný politik a deformáciou politického prostredia priamo demokraciu narúša.
.jpg)
.JPG)
