Drahá a špinavá energia: hrozí, že veterná energia sa stane veľkou hrozbou pre klímu

Ako “najčistejšia energia” ničí atmosféru a sama spôsobuje globálne otepľovanie

30. 08. 2022 | Zaujímavosti | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 30. augusta 2022 (HSP/Foto:Facebook/Anton Srnka)

▶ ❚❚ ↻

Európske masmédiá práve s pompou informovali: do prevádzky bola uvedená najhlbokovodnejšia veterná elektráreň na svete. Samozrejme, nechytá podmorské vetry (nič také neexistuje): týči sa nad morom a pod ňou je 59 metrov vody. Všetko to stojí 27 km od pobrežia Škótska a stálo to 3 miliardy libier. Veľmi drahé, málo spoľahlivé, ale – “zelená agenda”, “odklon od fosílnych palív”, “záchrana planéty pred globálnym otepľovaním”. Tu sa nešetrí, ak treba zachrániť Zem.

Len či ju zachránime? Sergej Gulev, člen korešpondent Ruskej akadémie vied, doktor fyzikálnych a matematických vied, vedúci laboratória pre interakciu oceánov a atmosféry a monitorovanie klimatických zmien, tvrdí, že naopak, veterná energetika je najhoršou hrozbou pre klímu. Maria Bačeninová sa s ním rozprávala vo vysielaní rozhlasovej stanice Komsomoľská Pravda.

Všetko je to o veľkosti

Veterná energia kedysi začínala ako malé energetické odvetvie. Je to prirodzené: vietor fúka, koleso sa otáča, žiarovka svieti. Niečo ako podomácky vyrobená hračka pre tínedžerov. Napriek tomu, že megaprojektov je čoraz viac, v mnohých ohľadoch zostáva “umením malých foriem”.

– Samozrejme, existujú príklady, keď štyri vrtule dokážu vykurovať napríklad farmu. V Nemeckej spolkovej republike a Dánsku sa približne 5 % národnej spotreby energie zabezpečuje pomocou veterných turbín. 5 % je veľa, ale pochádza zo súčtu výroby malých elektrární, ktoré môžu zásobovať energiou dediny a farmy,” hovorí Gulev.

Zväčšovanie – ako sme videli, snažia sa o to. Existujú nápady na presadenie celých krajín na vietor. Nie je to však také úspešné, ako sa hovorí.

Prvým problémom je pôda. Niekomu patrí! Za pôdu sa musí platiť a v Európe je veľmi drahá. Vzhľadom na to, že tieto veterné turbíny na seba vzájomne pôsobia a vytvárajú vlastné prúdy vetra, musia byť umiestnené v určitej vzdialenosti od seba. Ak chcete postaviť veľké pole veterných turbín, musíte zabrať veľa pôdy. A povedia vám, že je lepšie zasiať na tejto pôde pšenicu a za získané peniaze si kúpiť uhlíkové kompenzácie (právo vypúšťať do atmosféry určité množstvo skleníkových plynov, v podstate “daň z CO2″) a zabudnúť na potrebu náhrady energie veternými turbínami. A budú mať pravdu!

Preto vznikla myšlienka umiestniť veterné turbíny do mora, hovorí Gulev. Ale to je ešte drahšie. Energia z takýchto veterných turbín sa môže dodávať najmä do pobrežných oblastí. Odtiaľ sa musí presmerovať a tento proces zanecháva uhlíkovú stopu. Nehovoriac o tom, že uhlíková stopa samozrejme zostáva aj pri výrobe samotných veží.

– Veterné turbíny sa skladajú prevažne z ocele a betónového základu, nepočítajúc lopatky zo sklených vlákien. Na jednotku výkonu potrebujú niekoľko stokrát viac materiálu ako moderné plynové turbíny s kombinovaným cyklom. Oceľ sa vyrába za použitia čierneho uhlia, cement sa tiež čiastočne vyrába za použitia čierneho uhlia. Dvojmegawattová veterná turbína váži 250 ton vrátane veže, gondoly, rotora a lopatiek. Na vytavenie jednej tony ocele je potrebných pol tony čierneho uhlia,” hovorí odborník.

Temná minulosť čistej energie

Je to všeobecne veľmi zaujímavá téma: ako treba zničiť prírodu, aby sme získali “čistú” jednotku energie. Vezmite si napríklad solárne panely: vedeli ste, že proces výroby kremíka (z ktorého sa panely vyrábajú) je takmer najšpinavší v priemysle? S veternými elektrárňami to nie je o nič lepšie.

– Vytvorili ste nejaké zariadenie, ale zabudli ste, koľko ton oxidu uhličitého ste vypustili, koľko ropy ste spálili na vytvorenie tohto agregátu a podobne,” hovorí Gulev. Okrem toho je potrebné z času na čas vymeniť mnohé časti jednotiek, ktoré sa pokazia.

Sledovanie tejto uhlíkovej stopy je náročné. Nikto to naozaj nevie. Koniec koncov, existuje politický mandát. A ľudia nie sú veľmi ochotní to poctivo spočítať, hovorí Gulev. Schéma je približne takáto: tu je vietor, prichádza akoby odnikiaľ. Používame ho, vrtule sa otáčajú a my získavame energiu. Načo to komplikovať? Čistý zdroj, čistá energia.

Ako sme už uviedli, nezohľadňuje sa ani to, že dodávka takejto energie tiež zanecháva uhlíkovú stopu.

Podľa Guleva však existuje aj niečo horšie ako uhlíková stopa. Samotné veterné turbíny menia klímu v ich blízkosti. A to nielen tesne vedľa. A tieto procesy sa neponáhľajú študovať ani medzi európskymi zelenými.

Vyššie sme uviedli, že veterné turbíny sa navzájom ovplyvňujú. Zhruba povedané, samotné lopatky vytvárajú vietor. V Spojených štátoch a Nemecku vykonali experimenty a zistili, že sa menia lokálne cirkulačné procesy vo vzduchu. Pohyb obrovských lopatiek, a to hlavne vo veľkom počte, mení procesy vo vrstvách atmosféry v blízkosti zeme a vody.

– Vplyv veterných turbín na regionálnu klímu nemožno ignorovať,” hovorí Gulev. Veterné turbíny začínajú vytvárať lokálne mikrovírové štruktúry, ktoré môžu zmeniť celú cirkuláciu v regióne v rozsahu 10-20 kilometrov. A v tejto oblasti sa môžu celkovo zmeniť charakteristiky vetra, ktoré sú formované rozsiahlejšími procesmi. Bude menej fúkať. A čím je vietor pomalší, tým pomalšie sa otáčajú lopatky. Čím pomalšie sa otáčajú tým menej energie získate.

Spoločný menovateľ

– Ak chceme vyrábať energiu čistými metódami, musíme si uvedomiť, že si to vyžaduje veľmi veľké výdavky,” povedal Gulev. “Nie sú to nejaké výstavné priestory, sú to výkonné, technologické veci s obrovskými finančnými investíciami. Z hľadiska ich vplyvu na klimatický systém, či už ide o oceán alebo atmosféru, sa ich účinky stávajú porovnateľnými s tými, o ktorých sa hovorí v súvislosti s regionálnymi klimatickými zmenami. Myslím si, že každý prípad musí byť veľmi dobre vypočítaný a analyzovaný. Výsledkom týchto výpočtov bude množstvo technológií, ktoré sa buď ukážu ako nebezpečné z hľadiska porovnateľnosti s tým, čo produkuje klimatický systém Zeme, alebo budú veľmi drahé.

Mimochodom, na výpočet a vytvorenie kvalitných klimatických experimentov sú potrebné veľmi výkonné počítače. A to znamená tony emisií CO2.

– Vieme len veľmi málo o tom, ako veterné farmy, ak sa rozšíria do takej miery, že sa do nich začne významne investovať v energetickom sektore krajiny, ovplyvňujú termodynamiku a dynamiku atmosféry. Tento vplyv sa môže v jednotlivých regiónoch líšiť,” hovorí vedec. Každý prípad sa musí vypočítať. A kým sa to nespočíta, robiť tieto veci náhodne je dosť nebezpečná záležitosť!

V našom rozhovore sme sa nedotkli ďalšej témy: ako veterné mlyny zabíjajú vtáky, ako ovplyvňujú ryby. A napokon, ako veterné turbíny ničia mozgy ľudí žijúcich v ich blízkosti svojím hučaním. Náš respondent je klimatológ a my sme sa zamerali na priamy vplyv veterných turbín na atmosféru. A to znamená, že sa k “najčistejšiemu spôsobu výroby energie” ešte vrátime.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Český prezident Petr Pavel pricestoval v piatok do Kyjeva na rokovania so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Čítať viac | 13:29

Zelenskyj: Ukrajina nikdy nebola prekážkou mieru. Šéf Bieleho domu sa v rozhovore pre agentúru Reuters vyjadril, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.