Správy v médiách boli bez výnimky pozitívne. Der Spiegel uverejnil v deň donorskej konferencie viacero euforických článkov. Konferencia organizovaná Komisiou EÚ znamenala absolútny úspech, ako napísal Der Spiegel:

„S príspevkom vo výške jednej miliardy eur prispieva samotná Európska komisia veľkým podielom. Ďalšie veľké dary pochádzajú z Nemecka (525 miliónov eur), Francúzska (500 miliónov eur), Veľkej Británie (442 miliónov eur) a Kanady (780 miliónov eur). Nadácia Billa a Melindy Gatesových prisľúbila 100 miliónov eur, Taliansko 140 miliónov eur.“

Čísla uvedené v Spiegel sú čiastočne nepochopiteľné. Na stránke Európskej komisie vyzerajú čísla však celkom inak. Podľa nej dalo Francúzsko 1,5 miliardy (a nie 500 miliónov), Kanada 551 miliónov (namiesto 780 miliónov) a Taliansko 71,5 milióna (namiesto 140 miliónov). S číslami na stránke EÚ súhlasia iba údaje za Nemecko a Veľkú Britániu.

To, že Spiegel (rovnako ako väčšina ostatných médií) musel pochváliť nadáciu Billa a Melindy Gatesových, je nevyhnutné, koniec koncov Spiegel je dobre platený touto nadáciou. Jestvujú podrobnosti o miliónoch darov, pomocou ktorých Bill Gates roky financuje Spiegel, a tak si zabezpečil požadované podávanie správ.

Ak by išlo Spiegel a iným médiám o to vymenovať päť alebo šesť najväčších darcov donorskej konferencie, zoznam by vyzeral nasledovne: 1. miesto Francúzsko (1 510 miliónov), 2. miesto Kanada (552 miliónov), 3. miesto Nemecko (525 miliónov), 4. miesto Saudská Arábia (457 miliónov) 5. miesto Veľká Británia (441 miliónov), 6. miesto Austrália (206 miliónov). Bill Gates by nebol uvedený na zozname, pretože iné krajiny venovali viac ako 100 miliónov eur, ktorými Gates prispel.

O čom bola ale vlastne donorská konferencia?

V médiách možno čítať v prvom rade, že ide o vývoj vakcíny, ako to možno čítať aj v úvode vyššie uvedeného článku od Spiegel:

„Desiatky krajín prisľúbili 7,4 miliardy eur na vývoj vakcíny proti koronavírusu.“

Mimochodom, existujú oprávnene pochybnosti o tom, že sa podarí vyvinúť účinnú vakcínu proti koronavírusu. Neexistuje ešte žiadna vakcína proti akémukoľvek vírusu z rodiny koronavírusov. Tieto vírusy sú veľmi premenlivé a vzpierajú sa doposiaľ každému pokusu vyvinúť vakcínu proti nim. A to nie je žiadna zvláštnosť koronavírusov. Koľko miliárd sa vynaložilo medzitým na nájdenie vakcíny proti AIDS? Ale ani po viac ako 30 rokoch výskumu sa to ešte nepodarilo.

Peniaze získané na donorskej konferencii sú však teraz k dispozícii a budú aj vynaložené. Pôjdu do farmaceutického priemyslu. Pritom je to bohatý priemysel, ktorý túto pomoc nemá vôbec za potreby. Okrem toho by vakcína proti koronavírusu bola ako licencia na tlačenie peňazí. Každý, kto má ako prvý takúto vakcínu, bude môcť účtovať takmer akúkoľvek cenu. A štáty donorskej konferencie láskavo financujú priemyslu túto licenciu na tlačenie peňazí.

V skutočnosti by bolo však najlepšie, keby sa to dalo k dispozícii univerzitám, aby mohli vyvinúť vakcínu. Malo by to tú výhodu, že darcovia by mohli požiadať o patent na vakcínu. To by im umožnilo zarobiť peniaze z vakcíny a získať späť peniaze daňových poplatníkov, ktoré darovali na donorskej konferencii.

Druhým cieľom donorskej konferencie je sprístupniť vakcínu, ktorá sa má vyvinúť, aj najchudobnejším krajinám na svete. Der Spiegel to formuluje takto:

„Cieľom tejto iniciatívy je, aby všetky sily na výskum vakcín a liekov boli zlúčené a aby z nej mali úžitok všetky krajiny na celom svete vrátane chudobnejších.“

Keďže farmaceutický priemysel požaduje vysoké ceny za svoje lieky, mnohé lieky nie sú dostupné v chudobných krajinách. Väčšina peňazí je pravdepodobne určená na tento účel: Ak nejaká obchodná spoločnosť (s peniazmi z donorskej konferencie) vyvinie vakcínu, bude požadovať za to veľmi veľa peňazí. Finančné prostriedky z donorskej konferencie sú určené na nákup alebo aspoň dotovanie vakcín pre chudobné krajiny sveta.

Poskytnutie prístupu chudobným krajinám k liekom a vakcínam znie chvályhodne. Ak by sa však peniaze dostali na univerzity a donorská konferencia by potom vlastnila patenty, mohla by vakcíny odovzdať za nákladovú cenu alebo aj darovať, čiže subvencovanie nadmerných cien farmaceutického priemyslu by nebolo vôbec potrebné.

Donorská konferencia preto nebola ničím iným ako dvojitým darom pre farmaceutický priemysel, ktorý na jednej strane dostane darované náklady na vývoj a na druhej strane dostane ešte aj svoje nafúknuté ceny zaplatené darcami. V Spiegel si tiež možno prečítať, ako neuveriteľne veľa peňazí má byť pritom darovaných:

„Generálny tajomník OSN Antonio Guterres povedal, že je potrebných päťkrát toľko peňazí. Ďalšia konferencia bude nasledovať koncom mája.“

Päťkrát toľko? Takže hovoríme o neuveriteľných 35 miliardách!

Čo je popritom záujmom Billa Gatesa?

Všade sa možno dočítať, že Bill Gates bol zapojený do farmaceutického priemyslu a zhrabol zisky z očkovacej kampane. Možno to potvrdiť len vo veľmi obmedzenej miere po preskúmaní portfólia jeho nadácie. Tieto podiely existujú, sú však iba malou časťou portfólia Billa Gatesa. Namiesto toho je Gates priamo alebo nepriamo zapojený do potravinárskeho priemyslu prostredníctvom fondu Warrena Buffeta, v ktorom má veľké podiely.

Bill Gates využíva svoj vplyv na WHO, ktorú si zabezpečuje svojimi darmi, aby sa WHO zameriavala na programy, ktoré nenarúšajú obchody potravinárskych koncernov. Dlho predtým, keď ešte korona nedominovala titulkom novín vyšiel veľmi dlhý článok na Deutschlandfunk, ktorý kriticky preskúmal WHO a okrem iného napísal o Billovi Gatesovi:

„Podľa daňového priznania za rok 2015 nadácia Gatesových vlastní priamo akcie Coca-Coly v hodnote 500 miliónov a akcie najväčšieho svetového supermarketového koncernu Wallmart v hodnote jednej miliardy dolárov. Okrem toho podiely v potravinárskych koncernoch PepsiCo, Unilever, Kraft-Heinz, Mondelez a Tyson Foods; v alkoholových koncernoch Anheuser-Busch a Pernod; vo farmaceutických koncernoch GlaxoSmithKline, Novartis, Roche, Sanofi, Gilead a Pfizer. Gatesova nadácia tiež vlastní Berkshire Hathaway Trust od investora Warrena Buffetta v hodnote takmer dvanásť miliárd dolárov. Trust (Berkshire Hathaway) zase vlastní akcie Coca-Coly v hodnote 17 miliárd dolárov a akcie Kraft-Heinz v hodnote 29 miliárd dolárov.

WHO preto prakticky zastavila preventívne programy zamerané na zdravú výživu a životný štýl. To dáva potravinárskym koncernom voľnú ruku pri tlačení svojich výrobkov na svetové trhy a nadácia Gatesa si skvelo zarába. WHO neurobí nič, aby narušila obchody Coca-Coly a iných koncernov, na ktorých ziskoch sa Gates podieľa. Billovi Gatesovi šlo v prvom rade o vplyv na WHO, aby nenarušovala jeho obchody.

Pre Billa Gatesa je korona kríza „iba“ odrazovým mostíkom na rýchle zarábanie peňazí. Oznámil, že bude investovať do výroby vakcín. Je to inteligentné (a tiež bezohľadné), pretože zatiaľ čo Gates využíva svoju mediálnu moc a propaguje najrôznejšie donorské konferencie, na ktorých sa zbierajú peniaze na vývoj a výrobu vakcín, investuje Gates už do výrobných zariadení, aby potom sám profitoval z tých peňazí. 100 miliónov, ktoré sám prispieva, sú omrvinky oproti tomu, keď bude neskôr rozdeľovaný „koláč“ viacerých desiatok miliárd. A jeho vlastné dary odvádzajú pozornosť od skutočnosti, že on sám neskôr na tom bude skvelo zarábať.

Bill Gates to vysvetlil v jednej americkej relácii:

„Náš počiatočný kapitál môže veci urýchliť. Napríklad, ak je sedem najsľubnejších výrobných zariadení, ale nakoniec budú vyrábať nanajvýš dve z nich, budeme financovať všetkých sedem tovární. “

Svoje peniaze použije pri najsľubnejších očkovacích projektoch, aby v každom prípade získal svoj podiel z koláča. A tento koláč mu „upiekli“ štáty, ktoré darovali peniaze na donorskej konferencii, namiesto toho, aby peniaze poskytli univerzitám, a tak mali priamy vplyv na ich použitie. Teraz má vplyv na finančné prostriedky Bill Gates prostredníctvom svojho vplyvu na WHO. A on bude vedieť, ako využiť svoj vplyv.