Môj profil 
Predplatné
Banská Štiavnica 5. decembra (TASR) – Niekoľko desiatok pamiatkovo chránených objektov, nachádzajúcich sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii v Banskej Štiavnici, potrebuje prejsť v najbližšom čase obnovou. Budovy sú v havarijnom stave najmä pre narušenú statiku, alebo majú poškodenú strechu, cez ktorú do domov zateká.
"Na území mesta sa nachádza asi 290 národných kultúrnych pamiatok, z toho asi 20 prešlo za uplynulých 20 rokov vzorovou rekonštrukciou, počas ktorej boli splnené všetky náležitosti, ktoré by mal stavebník pri obnove pamiatky rešpektovať," povedala TASR riaditeľka Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Banskej Bystrici Zuzana Klasová. "Ďalších asi 30 však na obnovu stále čaká," dodala.
Aj keď sa v obnove pamiatok v meste svetového kultúrneho dedičstva UNESCO od vzniku samostatného štátu viditeľne pokročilo, stále je na jeho území veľa stáročných domov, kde hrozí, že ak ich majitelia v najbližších rokoch neobnovia, Štiavnica o ne s určitosťou príde.
Riaditeľka KPÚ sa však aj napriek časovej hrozbe nechce v prípade, že majiteľ bude mať na obnovu peniaze, ponáhľať. "Tieto stavby vyžadujú viacero výskumov, ktoré sú behom na dlhé trate. Osobne ale preferujem práve to, aby majitelia mali všetky dokumenty potrebné k renovácii a postupy schválené odborníkmi pri rekonštrukcii aj dodržiavali," pripomenula. Ako jeden z objektov, ktorý by sa mal vzorovo zrekonštruovať a v súčasnosti je v štádiu prípravy, spomenula známy Hellov dom z 15. storočia, prestavaný do dnešnej podoby v 16. a 17. storočí.
Vedecko-výskumná pracovníčka Fakulty architektúry STU v Bratislave Katarína Vošková však v tejto súvislosti kritizuje najmä kvalitu obnovy starobylých mestských objektov V B. Štiavnici. Po dlhoročnom výskume, zameranom práve na kvalitu pamiatkovej obnovy v meste publikovala výsledky, ktoré ukázali, že až polovica pamiatkových obnov nespĺňa kritérium autenticity (zachovania pôvodnosti materiálov, techník a technológií a pod.).
Od roku 1993, kedy mesto zaradili na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, bolo podľa nej 52 historických domov obnovených so stratou autenticity a rovnaký počet s jej zachovaním. Autenticita je pri tom jedným z dvoch základných kritérií medzinárodného Dohovoru o ochrane pamiatok, ktorý majú trvalo spĺňať lokality zapísane na zoznam UNESCO. "V poslednom čase sa napríklad rozmohlo búranie historických domov hlavne v prostredí baníckeho osídlenia, a ich prerábanie tak, aby nebolo poznať, že boli niekedy historické," pripomenula.
Úlohou jej výskumu bolo aj určiť príčiny nekvalitných pamiatkových obnov. "Na základe podrobnej analýzy stavu bolo zistené, že na Slovensku sú závažné problémy v systéme vzdelávania odborníkov, respektíve mnohí "aktéri" v procese obnovy pamiatok nemajú a podľa platných zákonov ani nemusia mať vzdelanie v odbore pamiatkovej obnovy," konštatovala.
Ide napríklad o architektov, ktorí pamiatkovú obnovu projektujú, ale aj remeselníkov, ktorí nemusia mať žiadnu certifikáciu pre prácu na pamiatke. Dokonca ani profesionálni pracovníci – metodici pamiatkovej obnovy – nemusia mať rozšírené vzdelanie v tejto oblasti, pri čom aj ich rozhodnutiami môže dochádzať k závažným pochybeniam pri určení ako pamiatku opravovať.
Mestskú pamiatkovú rezerváciu v Banskej Štiavnici vyhlásili v roku 1950. Bola pri tom jedna z najstarších na Slovensku. Prvé kroky v obnove sa začali v 60. rokoch 20. storočia, v menšej miere sa pokračovalo v 70. a 80. rokoch.
Podľa Klasovej sa však už v tom čase vykonalo viac krokov, ktoré neboli na prospech pamiatok. Ako príklad spomenula nevhodne zvolené technológie, keď sa nerešpektovalo to, čo bolo pri ich stavbe zažité. "Napríklad v podzemí niektorých budov sa všetko spevňovalo betónom," konštatovala.
V tom čase sa postavilo najväčšie štiavnické sídlisko Drieňová, kde sa vysťahovalo mnoho ľudí z centra. Aj to bol jeden z dôvodov, že historicky vzácne budovy na Svätotrojičnom námestí začali postupne chátrať.
Ďalšou vecou, ktorá pamiatkam v B. Štiavnici nepomohla, bola najmä po roku 1989 zmena vlastníckych vzťahov. Množstvo pamiatok v centre prešlo z rúk štátu do vlastníctva samospráv a tie ich následne predávali fyzickým a právnickým osobám. Súkromní vlastníci však nie vždy dodržiavali správny postup pri ich obnove.
.jpg)
.JPG)
