Do Turecka posiela 510-tisíc ton plastového odpadu ročne. Brusel našiel vážne problémy, vývoz napriek tomu nezastavil

Turecko je s veľkým náskokom najväčším zahraničným odberateľom plastového odpadu z EÚ. Vlani z Únie doviezlo približne 510-tisíc ton, čo predstavovalo 36 percent všetkého plastového odpadu vyvezeného z EÚ a 70 percent množstva smerujúceho do členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Politico pre ilustráciu uvádza, že 510-tisíc ton zodpovedá približne 25 miliardám plastových pollitrových fliaš od nealkoholických nápojov.

Hodnotenie Európskej komisie však poukázalo na viacero nedostatkov. Brusel má podľa dokumentu iba „obmedzené“ informácie o tom, ako sa s plastovým odpadom v Turecku nakladá. Nejasnosti existujú aj pri uplatňovaní a vymáhaní príslušných pravidiel a Komisia upozornila tiež na nedostatočné zapojenie zainteresovaných strán.

Niekoľko subjektov, s ktorými Komisia počas hodnotenia hovorila, odhadlo, že v Turecku sa recykluje iba približne desať percent plastového odpadu. Väčšina podľa nich končí na skládkach, nie je správne spracovaná alebo uniká do životného prostredia.

Práve takéto zistenia pritom podľa Politico patria medzi možné dôvody na pozastavenie vývozu na základe článku 45 nariadenia EÚ o preprave odpadu. Európska komisia napriek tomu dospela k záveru, že dodávky do Turecka môžu pokračovať.

Komisia v hodnotení z 1. septembra konštatovala, že Turecko posilnilo právny rámec pre nakladanie s plastovým odpadom, ktorý je podľa nej „vo všeobecnosti v súlade“ s medzinárodnými pravidlami a pravidlami EÚ. Ankara mala zároveň zlepšiť presadzovanie environmentálnej legislatívy.

Rozhodnutie kritizujú environmentálni aktivisti. „Nariadenie výslovne vyžaduje konať“ v prípadoch, keď neexistuje dostatok dôkazov o environmentálne vhodnom nakladaní s odpadom, povedal environmentálny výskumník z Čukurovej univerzity Sedat Gündoğdu.

„Komisia vo svojom hodnotení tvrdí, že neexistuje problém, napriek ohromujúcim dôkazom. EÚ by mala prevziať zodpovednosť za znečistenie, ktoré vytvorila, a pozastaviť prepravu odpadu do Turecka namiesto legitimizovania tohto znečistenia,“ dodal Gündoğdu.

Lauren Weirová z organizácie Environmental Investigation Agency označila závery za „znepokojujúci nesúlad“ medzi zisteniami Komisie a jej výkladom európskeho nariadenia. Podľa nej ochranný mechanizmus umožňuje konať práve vtedy, keď chýbajú dostatočné dôkazy o environmentálne vhodnom spracovaní odpadu.

Hovorca Európskej komisie uviedol, že hodnotenie poukazuje na „dosiahnutý pokrok aj nedostatky, ktoré je ešte potrebné riešiť na podporu environmentálne vhodného nakladania s odpadom“. Komisia chce vývoj v Turecku „pozorne monitorovať“ a situáciu opätovne posúdi najneskôr pred rokom 2028.