Slovensko prestáva dobiehať vyspelú Európu, NBS pomenovala najväčšie brzdy našej ekonomiky

Ekonomický model založený na zahraničných investíciách a exportne orientovanom priemysle bol dôležitým motorom doterajšieho rastu, no na ďalšie približovanie sa k vyspelým krajinám už nestačí. Slovensko potrebuje viac investovať do inovácií, výskumu a vývoja, vzdelávania a zručností pracovníkov. Dôležité je aj kvalitnejšie podnikateľské prostredie a efektívnejšie verejné inštitúcie.

Zaostávanie vidno aj na ekonomických výsledkoch. HDP na obyvateľa Slovenska v parite kúpnej sily dosahovalo v roku 2025 približne tri štvrtiny priemeru EÚ. Najväčší podiel na rozdiele má nižšia produktivita práce, ale aj slabšia zamestnanosť ľudí v produktívnom veku. Rast produktivity v poslednom období nedokázal vykompenzovať slabší príspevok zamestnanosti a odpracovaných hodín.

Navyše, zlepšenie produktivity sa sústreďovalo najmä v službách, zatiaľ čo priemysel zaostával. Ten čelí narušeniam svetového obchodu, vysokým cenám energií a silnejšej konkurencii z Číny. Investície zostávajú nízke a smerujú predovšetkým do tradičných aktív, zatiaľ čo výskum a inovácie sú slabé. Podnikateľské a regulačné prostredie podľa NBS brzdí domáce firmy v investovaní a raste.

Slabým miestom krajiny sú aj verejné financie. Pretrvávajúce deficity a rastúci verejný dlh spolu s nákladmi na starnutie obyvateľstva obmedzujú priestor na reakciu v prípade krízy aj na investície, ktoré by podporili budúci rast. Hoci bankový sektor zostáva ziskový a odolný, riziká sa zvyšujú pri spotrebiteľských úveroch a v niektorých odvetviach podnikov, najmä v priemysle.

NBS upozorňuje aj na energetickú zraniteľnosť Slovenska. Krajina má síce nízke emisie na obyvateľa a pomerne nízkouhlíkový mix výroby elektriny, jej ekonomika však zostáva energeticky náročná a závislá od dovozu energií. Rozvoj obnoviteľných zdrojov je pomalý a obmedzené sú aj kapacity elektrických sietí. To oslabuje konkurencieschopnosť a komplikuje prechod na čistejšie hospodárstvo.

Problémom nie sú iba ekonomické ukazovatele, ale aj kvalita života a ľudský kapitál. Slovensko zaostáva najmä v zdraví obyvateľstva, vzdelávaní a dostupnosti bývania. Výsledky slovenských žiakov v medzinárodných testovaniach PISA sa za posledné desaťročie zhoršili a zostávajú pod priemerom OECD. Výrazné rozdiely pretrvávajú medzi regiónmi a sociálnymi skupinami, pričom školy nedokážu dostatočne vyrovnávať znevýhodnenie detí z chudobnejších rodín.

Nedostatky vo vzdelávaní sa neskôr prejavujú aj na trhu práce. Časť absolventov pracuje na pozíciách, ktoré si nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie, a Slovensko zároveň prichádza o mladé talenty odchádzajúce študovať do zahraničia. NBS upozorňuje aj na riziko, že vzdelanejší pracovníci sú často zamestnaní v profesiách s úlohami náchylnými na automatizáciu, namiesto toho, aby využívali umelú inteligenciu na zvýšenie produktivity.

Starnutie populácie bude tieto problémy ešte zvýrazňovať. Na trhu práce bude ubúdať ľudí v produktívnom veku, preto bude dôležité lepšie využívať schopnosti starších zamestnancov, podporovať ich ďalšie vzdelávanie a vytvárať podmienky na dlhšie zotrvanie v práci. Pomôcť môže aj vyššia dostupnosť škôlok, flexibilnejšie pracovné podmienky pre rodičov a lepšie zapojenie ľudí, ktorí dnes zostávajú mimo trhu práce.

NBS preto zdôrazňuje potrebu stabilného a predvídateľného podnikateľského prostredia, kvalitnejšieho vzdelávania, podpory výskumu a inovácií či účinnejšej verejnej správy. Súčasťou riešenia má byť aj zodpovedná konsolidácia verejných financií, ktorá neobmedzí produktívne investície, a lepšie zacielenie sociálnej a energetickej pomoci. V zdravotníctve treba posilniť prevenciu a primárnu starostlivosť, pri bývaní zlepšiť jeho dostupnosť a v energetike urýchliť rozvoj obnoviteľných zdrojov, skladovania a elektrických sietí.