Môj profil 
Predplatné
Skôr či neskôr dospejeme do situácie, kedy bude Ukrajina odstrčená ako rozhodujúci strategický kanál na dodávku ruského plynu do Európy.
Zdalo by sa, na čo taká skleslosť? Pred chvíľou sa konalo stretnutie nemeckej kancelárky a ruským prezidentom. Angela Merkelová dala opäť najavo, že trvá na zachovaní úlohy Ukrajiny ako prepravcu modrého paliva do Európy. Vladimír Putin zase svoju kolegyňu ubezpečil, že jej vyjde v ústrety, čím ju veľmi potešil: “Som veľmi spokojná, že sa nám podarilo začať rozhovory o tejto téme.”
Pravdou však je, že Putin pomenoval jednu dôležitú výhradu. Ukrajinská preprava musí byť pri tom ekonomicky hospodárna po všetkých stránkach.
Dnešná situácia vyzerá tak, že vzdať sa ukrajinskej prepravy na 100 % sa aj tak nedá. Nech by hneď začali fungovať Severný prúd-2, Turecký prúd, dokonca ak by navýšili prepravu cez Severný prúd, aj tak by sa do týchto rúr nevošlo do 13 miliárd kubíkov plynu. Povedané inak, na prepravu cez Ukrajinu by i tak zostávalo nejakých 10 – 15 miliárd kubíkov.
A práve o týchto 10 – 15 miliardách na prepravu cez Ukrajinu už predtým hovoril predseda správnej rady Gazpromu Alexej Miller.
Kyjev si momentálne zachováva štatút prepravcu, ktorého sa nedá vzdať. Preto Ukrajina zatiaľ môže vystavovať taký účet za prepravu plynu, aký potrebuje. Naftogaz Ukrajiny sa vyhráža kompenzáciou strát prepravných objemov zvýšením prepravných cien. Podmienky novej zmluvy na prepravu plynu, ktoré sa budú musieť zrodiť v roku 2019, budú v mnohom určované stavom, aký bude pri Severnom prúde-2.
Problém je v tom, že k roku 2020 ešte nemusí byť funkčný na plnú kapacitu a teda namiesto 55 miliárd kubíkov by Európania cezeň dostávali len 30 miliárd kubíkov plynu. Analogická je situácia aj s Tureckým prúdom.
Znamená to teda, že v najbližších rokoch bude nutné 40 – 50 miliárd kubíkov plynu i tak prepravovať po ukrajinskom území. Našťastie tento stav nebude dlho trvať.
Netreba tiež zabúdať na to, že na európskom trhu sa objavia pre Ukrajinu ďalšie konkurenčné projekty. Ide o americky skvapalnený plyn, o plyn z Azerbajdžanu a časom možno aj o Turkménsky plyn, ktorý bude prepravený Južným koridorom. Je preto otázkou, či sa aj za týchto podmienok bude Európa trápiť s ukrajinskými plynovodmi. Vo výsledku sa teda môže stať, že Ukrajine zostane obrovský hrdzavejúci, no málo využitý systém, na opravu ktorého štát nebude mať prostriedky. Takže návrh, aby si už dnes začala hľadať kupcov na tento šrot nie je až taký nerozumný.
.jpg)
