Môj profil 
Predplatné
Podľa schváleného plánu by mali mať v roku 2030 obnoviteľné zdroje energií na Slovensku podiel na celkovej spotrebe energií 19,2 %. Predstavuje to nárast o 5,2 percentuálneho bodu v porovnaní s cieľom stanoveným pre budúci rok. Vďaka obnoviteľným zdrojom energií by sa tak o desať rokov na Slovensku malo vyrobiť necelých 10 tisíc gigawatthodín elektriny bez započítania prečerpávacích vodných elektrární, ale započítania všetkých ostatných vodných elektrární. Inštalovaný výkon zdrojov vyrábajúcich zelenú elektrinu by mal dosiahnuť takmer štyri tisíc megawattov.
„Ministerstvo hospodárstva podnikne všetky dostupné kroky k tomu, aby v priebehu rokov 2021 až 2030 akceleroval rozvoj obnoviteľných zdrojov najmä vo výrobe tepla a aby sa v roku 2030 Slovensko dokázalo priblížiť k vyššiemu podielu obnoviteľných zdrojov energií,“ uviedol rezort hospodárstva v spomínanom pláne. Podľa ministerstva kľúčovými pre dosiahnutie cieľov budú sektory priemyslu a budov. Záväzný cieľ celej Európskej únie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe predstavuje v roku 2030 aspoň 32 %.
Cieľ v oblasti OZE je podľa ministra hospodárstva Petra Žigu aj napriek kritike časti odbornej verejnosti ambiciózny. “Keby sme išli nad 20 % tak by nám hrozilo, že by sme museli vypínať jadrové elektrárne. My sme v porovnaní s ostatnými krajinami na tom veľmi dobre. Až 80 % elektriny na Slovensku sa vyrába na uhlíkovo neutrálnych technológiách,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády Žiga s tým, že Slovensko by malo už začať celospoločenskú debatu o uhlíkovej neutralite, ktorú chce Európska únia dosiahnuť v roku 2050.
V národnom energetickom a klimatickom pláne vláda taktiež schválila, že Slovensko do desiatich rokov zníži množstvo emisií o 20 % oproti roku 2005. Pôvodne pritom pre sektory mimo obchodovania s emisiami Slovensko deklarovalo, že do roku 2030 zníži podiel emisie skleníkových plynov o 12 %. Európska únia chce pritom znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % v roku 2030 a o 80 až 85 % v roku 2050 v porovnaní s rokom 1990.
Zamestnávatelia upozorňujú firmy, že zníženie emisií skleníkových plynov si vyžiada veľké investície do výroby. „Každý by si mal naozaj uvedomiť nevyhnutnosť ekologizácie všetkých svojich procesov. Zároveň by si mal uvedomiť, že tento proces je náročný z hľadiska nákladov. Priemysel stojí pred množstvom výziev, pred zmenou štruktúry mnohých výrobných postupov, ktoré budú samozrejme znamenať obrovské zvyšovanie nákladov,“ povedal po pondelkovom rokovaní tripartity viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.
Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) víta schválený národný energetický a klimatický plán. Víta najmä fakt, že ambície Slovenska pri využívaní OZE neprekročili 20-percentný podiel. „Energetika SR je jedna z najmenej emisných v rámci Európy a po odstavení Elektrárne Nováky a stopercentnej náhrade uhlia za OZE v sektore vykurovania, sa SR zaradí medzi prvých šesť najmenej emisných energetík v EÚ a to konkrétne v ukazovateľovi emisnej náročnosti vyrobenia jednej kilowatthodiny elektriny a tepla. Z pohľadu hodnoty za peniaze je neporovnateľne efektívnejšie znižovať emisie implementovaním obnoviteľných zdrojov energie v krajinách, kde sa ešte aj v súčasnosti vyrába veľká časť energie z uhlia ako je napríklad Poľsko alebo Česko,“ uviedol výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Plynárov taktiež v národnom pláne potešila podpora a akceptovanie vozidiel s pohonom na stlačený a skvapalnený zemný plyn v doprave. „Využívanie LNG a CNG v doprave, najmä v mestskej, diaľkovej a riečnej môže výrazne prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia na Slovensku,“ myslí si Kvasňovský, ktorý je presvedčený, že zvyšovanie podielu OZE by v žiadnom prípade nemalo ísť na úkor znižovania kvality ovzdušia a ochrany lesov. „Slovensko by preto malo využívať potenciál biometánu, ktorého zdrojom môže byť biologicky rozložiteľný komunálny odpad, ktorý sa v súčasnosti ukladá na skládkach,“ konštatoval Kvasňovský.
Návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 až 2030 je vypracovaný na základe nariadenia Európskeho parlamentu, ktoré schválil Európsky parlament v novembri 2018. Návrh nariadenia definuje formu a obsah tzv. integrovaných národných energetických a klimatických plánov (NECP), ktoré budú hlavným strategickým dokumentom členských štátov v oblasti energetiky a klímy.
.jpg)
