Dnes si pripomíname 20. výročie zvlášť dôležitej udalosti v poprevratovej histórii Slovenska

Bratislava 26. septembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Dnes, 26. septembra je 20. výročie zvlášť  dôležitej udalosti v poprevratovej histórii Slovenska. Uskutočnilo sa totiž referendum, na ktoré si dnes už málokto spomenie, ale ktoré malo zásadný vplyv na vývoj situácie na Slovensku.

“Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov:
Západoslovenské energetické závody š. p. Bratislava,
Stredoslovenské energetické závody š. p. Žilina,
Východoslovenské energetické závody š. p. Košice,
Slovenský plynárenský priemysel š. p. Bratislava,
Slovenské elektrárne a. s. Bratislava,
Transpetrol a. s. Bratislava?”

Výsledok :
Účasť na referende bola 44,25 % a preto bolo neplatné.
Za zákaz privatizácie hlasovalo viac ako 90 %  účastníkov, če teda bolo cirka  40% celkového počtu oprávnených voličov, teda slušných 2 milióny hlasov – ale podľa demokratických pravidiel to bolo málo, to bolo nič, hlas týchto miliónov bol odignorovaný )

Iniciátorom referenda bola strana HZDS. Petičný výbor odovzdal zastupujúcemu prezidentovi (vláde SR) takmer 450 000 podpisov. Referendum sa konalo v dňoch parlamentných volieb 1998.

Aj keď možno mať voči HZDS a jeho predsedovi Vladimírovi Mečiarovi množstvo výhrad, platia tu základné myšlienky, ktoré vtedy odzneli:
Občania, je to váš majetok, sú to vaše peniaze, o ktoré sa jedná. Ak nemáte záujem a neprídete ani k takému základnému referendu, tak nemáte právo sa neskôr  čudovať a sťažovať si. V takom štáte sa nedá vládnuť, kde viac ako 50% povie “Nám je to jedno”. Za to zaplatíte.

A tak sa aj stalo. Zaplatili sme.

Normalizácia sametovej revolúcie tak dospela k svojmu vrcholu, porevolučné nádeje skončili. Najmiernejší popis by bol, že národ sa rozhodol hrať vabank, dal všetko do hry, všetky dôležité a energetické  podniky dal na privatizáciu, všetko národné bohatstvo zveril Dzurindovskej strane. Viac pravdivý popis je ale ten, že to bola trestuhodná ľahostajnosť apolitického zmanipulovaného národa. Ako to dopadlo, to my už vieme. Je 30 rokov po prevrate a Slovensko je biedne, príjmy a životná úroveň sú u absolútnej väčšiny stále tak na tretine úrovne Západu, všetky dôležité podniky sú v rukách medzinárodných korporácii. Ľudia tu desiatky rokov živorili a aj dnes sú dobrí tak hlavne na montovanie v cudzích fabrikách.

A hľadáme vinníka. A hádžeme vinu krížom krážom jeden na druhého.

Toto výročia jasne hovorí, že prvým vinníkom je len a len naša ľahostajnosť, naša nerozhodnosť, naša neochota udrieť do stola. Druhým vinníkom je ale ten, kto dnes vlastní naše podniky, kto vlastní naše masmédia, koho nemožno kritizovať.

Nie, žiadna slovenská strana to nie je, ani Smer, ani SNS, ba vlastne vôbec to nie je len nejaká politická strana. Moc a vina patrí niečomu, čo má mnoho tvári, mnoho rúk a mnoho mien, ale formálne sa to nazýva globalistická korporatívna sieť.

Ivan Bartoň