Môj profil 
Predplatné
V roku 1989 zvíťazil Západ v studenej vojne a dokázal tak svetu, že má oproti Sovietskemu zväzu dokonalejší spoločenský model, píše Der Freitag. Potom nastalo globálne geopolitické prerozdelenie. NATO sa zbavilo svojho hlavného protivníka na čele východného bloku, ale časom začalo vojnu s takzvaným terorizmom a prikrášlili tento konflikt “banálnymi heslami o demokracii a ľudských právach”.
Bolo vždy otázkou času, kedy niekto prevezme tento model. “Pomerne lákavým bol nejasný obraz nepriateľa a potreba mimoriadnej príčiny: táto kombinácia dovolila robiť všetko, čo sa chcelo. A rýchlo sa začali jeden za druhým objavovať diktátori, ktorí označovali svojich politických protivníkov za teroristov a vojenské trestné akcie za boj s terorizmom,” píše Pesek a poznamenáva, že medzi nimi bol aj” nejaký pán Putin “, ktorý začal brať čečenskú vojnu práve v tomto kontexte.
Na začiatku nikto nepredpokladal, že na tomto poli pôsobnosti sa stane hlava Kremľa najviac schopným študentom Západu, uvádza Der Freitag. V tej dobe sa Rusi snažili integrovať do západného sveta a snažili sa vyhnúť konfliktom. V roku 2005 “začalo zranenie 90. rokov postupne ustupovať spotrebiteľskému entuziazmu”. Život v Rusku bol pokojnejší a z veľkej časti zodpovedal západnému vzoru.
Avšak počas tretieho prezidentského obdobia Putina sa dostali vzťahy Ruska a Západu do chladného stavu. Najskôr Gruzínsko, potom Ukrajina a nakoniec Sýria. Vedúci Kremľa vrátil svoju krajinu do svetového bojiska.
V spravodajstve o vojenských operáciách prevzali Rusi mnoho od Američanov. Vysielajú rovnaký televízny obraz, na tlačových konferenciách stále tvrdia, že sú vojaci profesionálni a sľubujú, že sa bude vyšetrovať, ak niečo nebude poriadku.
“Ach, pomyslel som si, ako sa Rusi všetko rýchlo naučili,” pokračuje autor. “Nemecké médiá nespokojne zareagovali na túto podivuhodnú zhodu. Videá s bombardovaním zrazu začali vyzerať vulgárne. Ešte sme si pamätali žiarivé výbuchy, chlad čiernobielych snímok, ale teraz v priamom televíznom vysielaní nezostal niekdajší bojový entuziazmus. Čierne tiene sa stali ľuďmi, belosť momentom ich smrti. Rusi nám ukázali, kým sme sa skutočne stali po vojne v Iraku: vojenskými voyeristami.”
Pri kritizovaní Ruska začali západní politici a novinári používať absurdné argumenty: “Rusi údajne zabíjajú cielene civilistov, pritom my robíme všetko, aby sme sa vyhli obetiam z radov civilistov”. Vzniká otázka: “Aký je pre Sýrčanov rozdiel v tom, či je zabitý náhodou alebo úmyselne.”
“Bomby s laserovým navádzaním sú len závojom, pod ktorý skrývame vraždy. Zabíjame, ale údajne vynakladáme všetko úsilie na to, aby sme to nerobili. Vedci roky skúmali, míňali sa peniaze, experti vymýšľali nové pravidlá vykonávania operácií, vojaci sa zúčastnili profesionálneho vzdelávania. A všetko len preto, aby sme naše vraždy urobili menej vražednými. Rusi v tomto nič nechápu. Pre nich je bomba ničiacim náradím a vojna nie je postmoderným diskurzom,” píše Pesek.
“My úprimne veríme v tieto rozdiely. Ale v skutočnosti je nám Putin podobný o dosť viac, než sme pripravení priznať, a on chápe, že táto zhoda je našou veľkou slabosťou… Vie, že medzi naším chápaním seba samého a naším konaním je veľká priepasť. A on nevynecháva jedinú možnosť pre to, aby s potešením poukázal na túto nezhodu,” uzatvára Pesek na záver svojho textu.
.JPG)
.jpg)
