Slovo „dezinformácia“ je tým figovým listom, ktorým globalisti zakrývajú, že všetky tie ich koncepty, stratégie a opatrenia v boji proti „hybridným hrozbám“ nie sú ničím iným, než maskovaným pokusom zlikvidovať pluralitu názorov a zaviesť názorovú totalitu.

Toto slovo bolo zavedené s veľmi presným zámerom. Keby na nežiaduce názory používali namiesto termínu „dezinformácia“ obyčajný výraz „lož“ a na ľudí s inými politickými názormi namiesto výrazu „dezinformátor“ používali termín „klamár“, malo by to pre nich niekoľko nevýhod. Pozrime sa na to trochu bližšie.

1. Psychologicky je to prijateľnejšie

Ak niekto povie, že niečo je lož, tak sa akosi automaticky žiada, aby to dokázal. Tu totiž nie je sivé pásmo niekde uprostred: je iba pravda a nepravda. Ak neviete dokázať lož, tak potom to, čo kritizujete, je iba iný názor na to, čo je pravda – a iný názor predsa nie je nič zlé. To ani dnes, dokonca ani pri dnešnej miere mentálnej anestézy populácie ešte nie je možné celkom beztrestne kriminalizovať.

Keby ste do legislatívy chceli zaviesť zákony, kde by bolo explicitne povedané, že všetko, čo niekto môže považovať za klamstvo, sa prísne trestá, tak by ste sa dostali priamou cestou k Orwellovi a ministerstvu pravdy. A to je predsa len trochu silná káva, preto to globalisti musia robiť trochu maskovane – a riešením je práve zázračné zaklínadlo „dezinformácia“.

2. Dá sa to beztrestne zneužívať

Ak na niekoho poviete, že je klamár a nemáte to ako dokázať, tak máte problém, je to vážne obvinenie. Ale povedať, že šíri dezinformácie, to nie je zase také silné, a preto sa to môže používať bez hrozby postihu. Vyjadrenie, že niekto je dezinformátor, netreba dokazovať, je to spoločensky akceptovateľné.

3. Je to dostatočne hrozivé

Zároveň však dezinformácia má byť čosi oveľa horšie ako klamstvo. Obyčajné klamstvá tu predsa boli odjakživa, klamári boli zväčša odhalení a potrestaní a svet sa nezrútil. Lenže dezinformácia je vraj iná. Hoci obvinenie z „dezinformovania“ má verejnosť vnímať ako menej urážlivé než obvinenie z klamstva, tu nás globalisti programujú, aby sme zároveň automaticky predpokladali, že ide o čosi tak diabolsky zákerné, nebezpečné a rafinované, že to treba sofistikovane vyvracať odborníkmi a treba na to mať prepracované štátne stratégie.

Samotný ten termín „dez-informovať“ človeka, teda ho „od-informovať“, čiže zbaviť informovanosti, nám má naznačiť, že nás dezinformátori nielen jednoducho oklamali, ale nás komplexne zaviedli, zbavili správneho názoru na svet, politiku, vakcíny, čokoľvek.

Skúsme sa na chvíľu zamyslieť nad obludnosťou tejto manipulácie: dezinformácia vraj nie je lož, teda nie je nezákonná, ale napriek tomu ju môžeme slobodne diskriminovať a štát môže proti nej zasahovať a jej šíriteľov postihovať a rôzne obmedzovať.

4. Je to adresne diskriminačné

Verejnosť automaticky vie, že ak sa v médiách hovorí o „dezinformáciách“, tak to môže byť jedine to, čo šíri Kremeľ a dezoláti, nikdy nie to, čo šíria „demokrati“. Počuli ste niekedy o dezinformáciách, ktoré by šíril Západ? Teda je to jednosmerný nástroj politického a propagandistického boja. Rovnako jednosmerný, ako keď sa povie „rasista“ či „totalita“, lebo neponecháva možnosť túto nálepku použiť na obe strany nejakého sporu – je to okamžitý rozsudok bez možnosti odvolania.

No áno, to bude tým, že predsa Západ je demokratický a má pravdu, všakže? Takéto zaklínadlo, ktoré netreba vysvetľovať, umožní režimu nastoliť systém jednej pravdy, o ktorej sa nediskutuje, „lebo dezinformácie“.

Pre človeka, ktorý skutočne rozumie významu výrazov „sloboda slova“ a „pluralita názorov“, nemôže byť ťažké chápať, že ak sa rozhodovania o tom, čo je a čo nie je „dezinformácia“ zmocní nejaká inštitúcia či „experti“, tak sa sloboda slova skončí. Ak v mene slobody, demokracie a ochrany nás všetkých budú chrániť pred „dezinformáciami“ oficiálne miesta, tak je nad slnko jasnejšie, že nastúpi totalita jediného povoleného oficiálneho názoru, spojená aj so sankcionovaním, pokutami a odňatím slobody. Tí, ktorí budú vládnuť, budú majiteľmi pravdy a tí ostatní… veď viete.