Môj profil 
Predplatné
Aktuálna situácia koronakrízy nás vlastne dostala akoby do „testovacej“ fázy toho, ako by mohla v praxi vyzerať voľná nedeľa. Aké poznatky a postrehy možno odvodiť z tohto provizória?
Mohol by sa zbúrať predsudok mnohých ľudí alebo obava, čo prinesie voľná nedeľa. Je veľa skúseností a zaznelo to aj zo strany podnikateľov a obchodníkov, že pre nich voľná nedeľa vôbec neznamená stratu. Skôr naopak. Pre kresťanov je voľná nedeľa veľmi dôležitá hodnota z hľadiska jej vplyvu na človeka ako jednotlivca, ale aj z hľadiska vplyvu na rodinu ako spoločenstvo.
Svätiť nedeľu si dnes vlastne možno niektorí predstavovali hlavne naplnením cirkevného príkazu – zúčastniť sa na svätej omši. Súčasná situácia nám však ukazuje úplne iné rozmery svätenia nedele…
Nedeľa ako sviatočný deň má dva rozmery. Jeden je náboženský, ktorým je povinná účasť na svätej omši. Tento rozmer existuje len pre katolíkov. Druhý rozmer je antropologický. Pre oba rozmery nájdeme vo Svätom Písme už v Starom zákone, veľmi silnú oporu vo svätých textoch.
Na ktoré state by bolo dobré upozorniť?
Desatoro sa nachádza vo Svätom Písme na dvoch miestach. V 20. kapitole Exodu a v piatej kapitole knihy Deuteronomium. Väčšina Božích prikázaní je v oboch textoch identická. Ale tretie Božie prikázanie je popísané odlišne. Plnosť biblickej náuky o voľnom dni zahŕňajú oba texty. Musíme ich spojiť. Oba sú komplementárne. Každý z nich nám poukazuje na jeden z dvoch spomínaných aspektov. Jeden poukazuje na to, že Boh tento deň zasvätil. Vyčlenil ho z celého týždňa. Tento deň je iný, ako ostatné. Je dobré poznať aj etymológiu použitých slov. Hebrejské slovo pre svätý je kadoš. To znamená oddelený. Iný ako ostatné. Boh teda, keď hovorí, že tento siedmy deň je svätý, kadoš, hovorí, že musí byť iný ako ostatné. V druhom výskyte Boh hovorí, že človek potrebuje tento deň zasvätiť ako spomienku na vyslobodenie z otroctva v Egypte. Židia sobotu slávia ako pamiatku vyslobodenia z otroctva. Pre nás to je nedeľa, ktorá nahrádza židovskú sobotu, vďaka Zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista. Ježišovo zmŕtvychvstanie prinieslo aj nový rozmer oslobodenia – z hriechu. Je preto dôležité, aby sme zostali v tento deň slobodní. Aby sme sa znovu nestali otrokmi. Toto môžeme vnímať aj dnes. Hlavne v krajinách, kde sa porušilo toto tretie Božie prikázanie, kde bol zrušený voľný deň. Stiera sa tu rozdiel medzi ostatnými dňami a nedeľou ako Dňom Pána. Ľudia sa v týchto krajinách stávajú otrokmi peňazí a konzumu. Človek sa dostáva do otroctva, z ktorého Boh ho chcel uchrániť práve požiadavkou zasvätiť tento siedmy deň. Nemusíme vnímať Boha, ako toho, ktorý trestá porušenie Jeho príkazu, pretože človek sám na seba privolá trest, ktorý samotné previnenie v sebe nesie. Boh akoby hovoril: „Rešpektuj toto moje prikázanie, aby si zostal slobodný. Ak ho nebudeš rešpektovať, staneš sa otrokom.“ V tomto krásne vidieť náboženský a antropologický rozmer. Tak to máme vyjadrené aj v cirkevných príkazoch, ako je Kódex kanonického práva, alebo v cirkevných prikázaniach. Človek sa má v sviatočný deň zúčastniť svätej omše, aby si uvedomil svoju spásonosnú závislosť na Spasiteľovi, na Bohu. Spásonosná závislosť je krásny a zároveň paradoxný výraz, pri ktorom si človek uvedomuje pravdu o sebe, že je závislý na Bohu. Keď si uvedomím túto závislosť, idem do kostola a idem tam rád, pretože viem, že potrebujem zostať napojený na zdroj života, ktorým je môj Boh. To je teda jeden rozmer. Druhý, antropologický rozmer je zdržiavanie sa práce. Aj v tomto pohľade, keď sa zdržiavam prác, ktoré vykonávam počas celého týždňa, je rozmer oslobodenia. Keď to nerešpektujem stávam sa otrokom. Otrokom vlastnej činnosti.
Teda človek má vo sviatočný deň vytvárať vzťahy s inými ľuďmi, venovať sa rodine, priateľom alebo venovať sa svojim záľubám?
Presne tak. Keď pochopíme tieto biblické princípy, tak potom nie je problém odpovedať si na otázku, aká činnosť je v nedeľu dovolená. Keď napríklad celý týždeň sedím v kancelárii a pozerám do monitoru, nie je žiadny problém ísť v nedeľu do záhrady a okopávať zeleninu. Možno môžu susedia na mňa zazerať, že v nedeľu pracujem. Ale pre mňa to nie je práca, ale hoby, zmena. Vypnem a fyzická činnosť mi pomôže psychicky relaxovať. Ján Pavol II. rozoberá správny pohľad na nedeľu v apoštolskom liste Dies Domini o svätení nedele. Jedna z kapitol listu má názov Dies hominis, teda Deň človeka, v ktorej hovorí, že človek sa má nielen individuálne zotaviť, ale má aj vytvárať vzťahy. Navštíviť blízkych, príbuzných alebo chorých. Dá sa to prepojiť s duchovným rozmerom. Keď idem na svätú omšu, v jej závere počujem od kňaza „Iďte v mene Božom“. Čo som teda v kostole načerpal, si nemám nechať, ale mám dávať ďalej. Navštívim teda starého človeka, alebo človeka v núdzi, alebo priateľa. Ako chlapcovi, teda za socializmu, sa mi páčil príklad kňaza, ktorý nemal štátny súhlas na slúženie svätých omší. Normálne pracoval v nejakom závode a sväté omše slúžil tajne. V nedeľu vždy chodieval navštíviť jedného staršieho spolubrata kňaza, ktorý ešte bol v aktívnej službe. Každú nedeľu poobede mu narúbal drevo na celý týždeň. Fyzicky teda síce pracoval, ale bol to skutok lásky, pretože starý kňaz nemal silu narúbať si sám drevo. Prakticky premieňal to, čo čerpal zo svojej viery, do praxe.
Dá sa povedať, že odpočinok je bytostnou potrebou pre človeka?
Samozrejme. Ak sa pozrieme do Starého zákona, ešte aj pôda mala sedemročný cyklus. Šesť rokov sa využívala a siedmy sa nechala odpočívať. V celom stvorení je akoby zapísaný sedmičkový cyklus. Človek má bytostnú potrebu odpočívať, ale odpočinok neznamená ničnerobenie. Má ísť o aktívny odpočinok. Hlavne by tam malo byť to posvätno v zmysle kadoš, čiže má to byť iný deň, ako je ostatných šesť.
Encyklika pápeža Františka, Laudato si zdôrazňuje ekologický prístup človeka k zemi. Aj to je svojim spôsobom o voľnom dni.
Pri stvorení Boh šesť dní tvorí a siedmy odpočíva. Nie preto, že je unavený. Ide tu o radostnú kontempláciu stvorenia. Toto je pre nás vzor, lebo sme stvorení na obraz Boží. Preto sa v siedmy deň odporúča ísť do prírody. Nie so slúchadlami v ušiach, ale počúvať prírodu, vtákov, potok, les. Kontemplovať stvorenie, aby človek vnímal svoje spojenie s prírodou. Po tom z toho vznikne laudato si. Teda buď pochválený Pane za úžasné stvorenie, ktoré si mi dal. Človek, ktorý je šesť dní ponorený v práci nemá na to priestor, aby kontemploval stvorenie. Preto potrebuje tento siedmy deň. Je úžasný relax ísť do prírody a pomodliť sa napríklad ruženec. Spojím jedno s druhým. Na to netreba ani vieru, aby človek obdivoval krásu stvorenia. Mnohí to aj robia. Idú do prírody a vnímajú jej krásu, aj keď nevnímajú za ňou Stvoriteľa. Veriaci ale má možnosť vnímať akoby o rozmer navyše – krásu a vďaku.
Aký dôvod má teda neveriaci človek akceptovať iniciatívu veriacich na voľnú nedeľu?
Každý normálny, triezvo zmýšľajúci, teda používajúci zdravý rozum, musí cítiť, že človek potrebuje jeden deň v týždni odpočinok, v ktorom načerpá silu. Mnohí to tak aj vnímajú.
Niektorí namietajú, prečo by mali mať voľno v nedeľu. Radi by si zvolili iný voľný deň.
Európa je kresťanská, vyrástla na kresťanských koreňoch, preto je tu posvätnosť nedele zakorenená. Je to takmer dvojtisícročná tradícia. Už Konštantínov edikt z roku 321, ktorý môžeme vnímať ako prvý občiansky zákon tohto druhu, uznal týždenný rytmus a nariadil, aby “v deň slnka” sudcovia, obyvatelia miest a združenia rozličných remesiel prerušili prácu. Chcieť vykoreniť nedeľu z jej kresťanských základov je nezmysel. Táto civilizácia a kultúra vyrástla na kresťanských základoch a k tomu neodmysliteľne patrí nedeľa ako Deň Pánov. Dominica, Domenica, Domingo, vo viacerých európskych jazykoch nedeľa označuje Deň Pánov. Naša nedeľa, podľa českého „že v neděli se nedělá“ vyjadruje len jeden rozmer. Iné jazyky vyjadrujú, že ide o Deň Pánov.
Proti voľnej nedeli sú aj ekonomické argumenty. Pracujúci menej zarobia, pretože za nedeľu majú príplatky. Utrpí obchod.
Toto je miešanie hrušiek s jablkami. Tieto hodnoty by sa ani nemali dať na jednu váhu. Ale dobre, keď chcete. Je viacero príkladov, že obchody, keď v nedeľu zavreli, dosiahli nakoniec väčší zisk, ako keď mali v nedeľu otvorené. Obchodníci v nedeľu šetrili na personálnych nákladoch, tí o nič neprídu. Ale u zamestnancov podľa mňa, nemôžeme porovnávať hodnoty, ako je niekoľko eur naviac s hodnotou, voľnej nedele, ktorá sa nedá vyvážiť peniazmi. Nie všetko sa dá vyjadriť v peniazoch. Voľná nedeľa je obrovská hodnota, ktorú si asi ani poriadne neuvedomujeme. Je to súlad s Božím poriadkom, ktorý sa nedá finančne vyvážiť.
Ak by sme to mali teda uzavrieť, voľná nedeľa nie je neoprávnený diktát katolíkov, ale je to v záujme rodiny a štátu.
Je to v záujme človeka. Ak voláme znovu po voľnej nedeli, ktorá kedysi bola samozrejmá, voláme v záujme človeka, ktorý sa potrebuje k voľnej nedeli vrátiť. Ak voláme v záujme človeka, tak to snáď nie je diktát. Cirkev tu vnímam, ako dobrú matku, ktorá vie, že toto je pre jej deti dobré.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.
.jpg)
