Môj profil 
Predplatné
Ako jedna z pro-life stránok, ktorej činnosť mal zákon ovplyvniť, bola pri príprave zákona uvádzaná stránka ivg.net. Stránka poskytuje informácie o rôznych metódach umelého potratu a možných následkoch ale na svojom webe dávajú aj priestor pre ženy, ktoré už absolvovali umelý potrat, aby sa podelili so svojimi skúsenosťami. Príbehy žien, ktoré považovali potrat svojho dieťaťa za správne rozhodnutie a uvádzali, že nemajú žiadne fyzické ani emocionálne či psychické následky, však tvorí zanedbateľné množstvo z celkového počtu svedectiev. Drvivá väčšina žien uvádzala, že sa potýka s ťažkými psychickými následkami, rozpadom vzťahov, pocitmi viny, nechuťou do života. Často sú to aj ženy, ktoré boli do potratu dotlačené nátlakom partnera, rodičov, okolia, alebo dokonca psychológom v nemocnici, ktorá poskytuje potraty. Tieto ženy často vyjadrovali ľútosť, že nenatrafili na niekoho, kto by im ukázal, že majú aj inú možnosť a pomohol im zorientovať sa v ich zložitej situácii a poskytol psychologické, právne, finančné či sociálne poradenstvo.
Uvedený zákon zavádza nový trestný čin „úmyselného poskytovania mylných informácií ohľadne charakteristiky potratu alebo jeho dôsledkov, za účelom jeho odradenia.“ Zákon uvádza trestnú sadzbu 2 roky odňatia slobody alebo pokutu 30 000 eur.
Proti tomuto zákonu sa postavili poslanci a senátori za stranu republikánov, ktorí zákon označili za „trestný čin názoru“ a napadli ho na Ústavnej rade, čo je obdoba Ústavného súdu.
Minulý týždeň Ústavná rada vyniesla verdikt, ktorým zákon označila v súlade s ústavou, avšak s 2 výhradami. Prvá výhrada sa týkala webových stránok pro-life organizácií. Rada skonštatovala, že šírenie informácií určených nešpecifikovanému verejnému publiku, hlavne vo verejnej on-line komunikácii, nemôže byť považované za „vytváranie nátlaku, hrozby alebo zastrašovania v zmysle ustanovenia zákona.“ Denník Le Figaro k tomu uvádza, že týmto nálezom Ústavej rady by pod zákon nemali spadať pro-life webové stránky, kedže ich obsah nemožno klasifikovať ako nátak, hrozbu alebo zastrašovanie.
Druhá výhrada sa týka podmienok, pri ktorých by poskytovanie informácií o potrate mohlo byť považované za morálny nátlak alebo odrádzanie od potratu. Ustanovenie zákona sa nemôže aplikovať, pokiaľ nie sú splnené dve podmienky: jedná sa o informácie a nie názor, poskytované informácie sa týkajú priebehu potratu a možných následkov a poskytovateľ informácie je kompetentný alebo vyhlasuje, že má kompetenciu v tejto oblasti.“ Zákon teda môže postihovať práve informácie poskytované subjektami, ktoré sú alebo o sebe tvrdia, že sú odborníci. A do tejto kategórie patria aj pro-life hnutia pre účely zákona. Inými slovami, tiesňové linky môžu byť sankcionované, pokiaľ konzultant odradí ženu od potratu poskytnutím objektívnych informácií o priebehu potratu, alebo jeho následkov, ako komentuje rozhodnutie Ústavnej rady týždenník Famille Chrétienne.
Verdikt Ústavnej rady o konformite zákona s ústavou uvítala ministerka pre rodinu, deti a práva žien, Laurence Rosiggnolová. Naopak, najznámejšia francúzska pro-life organizácia Alliance Vita kritizuje zákon, že postihované je iba poskytovanie pro-life informácií a naopak, informácie povzbudzujúce k potratu sú zo zákona vylúčené. Denník Le Figaro cituje Tugduala Derville, ktorý sa pýta: “Ak madam Rossignolová vyhlasuje, že interrupcia nezabíja život, je to informácia, alebo názor?“
Kritici zákona vyčítajú oficiálnej vládnej stránke venovanej ženám, ktoré hľadajú informácie o potrate, že neposkytuje žiadne informácie o iných možnostiach ako napr. na akú právnu, sociálnu alebo finančnú pomoc má žena nárok v prípade, že sa rozhodne si dieťa nechať a naopak, klamlivo uvádza, že potrat nemá žiadne negatívne následky. Ročne je vo Francúzsku usmrtených okolo 200 000 nenarodených detí.
Katarína Hanzlíková
.jpg)
.jpg)
