SNS podľa neho nesúhlasí so Smerom-SD v prístupe k LGBTI menšinám, ale výhrady má aj k utečeneckej politike. „Čo sa Slovenska týka, súhlasím s tým, že odmietame povinné kvóty. Ale aká je prax? Odmietli sme povinné kvóty v tisíckach a už dnes tu máme dovezených Eritrejčanov. Čísla sa už pomaly blížia k pár stovkám. Hovorili sme o tisíckach v kvótach, že principiálne nie, a už sa potichu niektoré veci napĺňajú,“ tvrdí Danko.

Strana presadzuje posilnenie úlohy štátu, zákaz privatizácie strategických podnikov, zníženie dane z príjmu a na druhej strane zavedenie špeciálnych daní pre prirodzené monopoly. „V histórii Slovenska sme si už overili, že sme znížili daň z príjmu a výber bol nakoniec väčší. A potom sme zase išli o krok späť. Aj okolité štáty išli tou cestou, že znížili daň z príjmu a ekonomika sa naštartovala,“ povedal Danko v rozhovore pre TASR.

-Je SNS pod vaším vedením stará alebo nová strana? Čo je v nej nové a čo také isté ako pred piatimi či desiatimi rokmi?-

Je pravda, že SNS je najstaršia strana na Slovensku. Vznikla v roku 1871 a prešla rôznymi etapami. Ja som predseda tretí rok a verím, že je iná v komunikácii, v programových veciach, v odbornosti, v tolerancii. Snažím sa stranu otočiť tak, aby bola relevantnou politickou stranou s plnohodnotnými štruktúrami.

-To znamená, že predtým podľa vás taká nebola…-

SNS má za sebou ťažké obdobie, to je nesporné. A dostala ten najväčší trest, aký politická strana môže dostať, stala sa mimoparlamentnou. Je zrejmé, že nebola fungujúcou politickou stranou, robila veľa komunikačných chýb. Napokon sa jej to vypomstilo tým, že v posledných voľbách nepostúpila do Národnej rady. A to všetko bolo treba zmeniť. Takže áno, musela si urobiť poriadok vo svojej kuchyni, aby sa mohla znovu dotýkať parlamentných lavíc.

-Napriek tomu je v SNS veľa ľudí, čo tam boli aj predtým. Napríklad prvý podpredseda Jaroslav Paška je v strane už viac ako 20 rokov…-

Vo fungujúcej politickej strane to nie je tak, že si nakreslíte nových členov. Život nie je čiernobiely. Umenie riadiť stranu znamená kombinovať mladosť a dravosť so skúsenosťami. Často uvádzam práve Jara Pašku ako symbol slušnosti v politike. Za 25 rokov jeho meno neprešlo škandálmi. Napriek problémom, ktoré SNS mala. A som rád, že z jeho skúseností z europarlamentu aj z riadenia rezortov sa dá čerpať.

-A chceli by ste nových, iných straníkov?-

Ale veď… Slovenská národná strana mala 1800 členov. Dnes ich má 6300, trikrát vyšší počet. Ale môžete si vyberať zamestnancov, nie členov v normálne fungujúcej politickej strane. Aj keď sa to, žiaľ, stalo v niektorých stranách módou. Alebo dokonca blokujú možnosť prijímať nových členov. Slovenská národná strana má plnohodnotné členstvo, využíva potenciál skúsených aj nových členov tak, aby to bolo v súhre. Ale v každom prípade si myslím, že žiadne problémové meno z minulosti sa na fungovaní strany dnes nepodieľa.

-Máte viac ako 6000 členov, asi nemôžete každého poznať osobne. Viete vylúčiť, že sa do volieb ešte niečo objaví?-

Problémom Slovenska je, že sa od štandardných politických strán vyžaduje zodpovednosť za každého člena a pritom sú tu strany, ktoré majú štyroch členov a nezodpovedajú za nikoho. Potom prídete do parlamentu s poslancami, ktorí nemajú imperatívny mandát, a každý z nich si môže založiť novú politickú stranu. Môžem ručiť za to, že som pri kreovaní kandidátky vychádzal prísne zo straníckych štruktúr, môžem ručiť za to, že som vyberal ľudí, ktorých som považoval za hodnotových, morálnych a lojálnych k témam, ktoré komunikujeme. Ale život môže priniesť rôzne prekvapenia, ja tiež nie som veštec, aby som už dnes vedel, ako sa kto v budúcnosti zachová.

-V minulosti sa hovorilo, že SNS má iba jednu tému, a to sú Maďari. Aký je postoj vašej strany k tejto téme dnes?-

Pre Slovenskú národnú stranu je maďarská téma historicky daná do vienka, už pri narodení. Je to niečo, na základe čoho SNS politicky vznikla. Bola to nespokojnosť slovenského národa v čase fungovania Rakúsko–Uhorska, najmä po rakúsko–uhorskom vyrovnaní v roku 1867.

-A dnes?-

Slovensko–maďarské vzťahy sú pre nás dôležitá téma. Napríklad nikdy nebudeme súhlasiť, aby sa našim občanom rozdávali v rozpore s našimi zákonmi dvojaké občianstva. Je to naše politické DPH. Ale z takýchto tém sa naši ľudia nenajedia a ja chcem, aby SNS bola naozaj stranou, ktorá vie riešiť ich každodenné problémy. Aj slovenskí Maďari si podľa mňa uvedomujú, že dnes to, čo nás spoločne trápi, je v prvom rade nezamestnanosť, chudoba. Hovorí sa, že je jedno, či na križovatke v Šamoríne stojí Slovák alebo Maďar, dôležité je, že tam nie je cesta. To sú veci, ktoré by nás mali spájať, a nie rozdeľovať. A aj pri spolupráci Vyšehradskej skupiny je vidno, aká dôležitá je nielen spolupráca slovanských národov v Bruseli, ale aj neslovanských. Ak V4 nebude držať pokope – a to je Čech, Slovák, Maďar, Poliak, ale možno raz aj Chorvát – tak si nevybojujeme práva pre naše národy.

-Spojil aktuálne štáty V4 migračný problém? Najčastejšie spolu vystupujú predstavitelia V4 práve k tejto téme…-

No… Migračný problém skupinu V4 spojil aj rozdelil. Keď v septembri minulého roka štyri štáty deklarovali spoločný postup voči kvótam, znova sa ukázalo, že niektorým bola bližšia košeľa ako kabát. Poliaci na poslednú chvíľu odskočili, Maďari išli svojou cestou. Keďže V4 nespísala písomne dohodu o spoločnom postupe, každý si robil, čo chcel, a každý si hájil len svoje pozície.

-Ako hodnotíte postoje slovenskej vlády k migračnému problému?-

Slovenská národná strana na tento problém upozorňovala ako prvá už pred rokmi, vtedy nám nikto neveril. Aj na problém islamizácie, lebo islam nie je len náboženstvo, ale aj politický a právny systém nekompatibilný s tým našim. Nemám problém, ak má niekto iné vierovyznanie, ale mám problém, ak do našej kultúry vnáša prvky, ktoré sem nepatria, napríklad nosenie buriek alebo tresty, ktoré tu nie sú akceptovateľné. A aj keď to bude bolestivé, ekonomických migrantov treba vracať domov.

Čo sa Slovenska týka, súhlasím s tým, že odmietame povinné kvóty. Ale aká je prax? Odmietli sme povinné kvóty v tisíckach a už dnes tu máme dovezených Eritrejčanov. Čísla sa už pomaly blížia k pár stovkám. Hovorili sme o tisíckach v kvótach, že principiálne nie, a už sa potichu niektoré veci napĺňajú… Ja mám voči Smeru výhrady aj v prípade legislatívy LGBTI. Je to naša prioritná vec. Keď vidím všetky tie rady zriadené vládou, ktoré akoby prirodzene hovoria o zmene zákona o rodine… Skončiť to môže až adopciami detí homosexuálnymi pármi. Nehovorím, že priamo zmenou zákonov, ale tým, že nastavíte inak legislatívne pojmy. V Rakúsku urobili tú istú chybu, zmenili pojmy, ktoré vyzerali neškodne, však rešpektujeme spolužitia mužov, spolužitia žien… Následne sa zľakli, chceli blokovať ústavným zákonom adopcie homosexuálnym párom a rozbil ich Európsky súd pre ľudské práva. A otvorili Pandorinu skrinku.

-Vráťme sa k V4, aké sú podľa vás jej hlavné úlohy?-

Vyšehradskú skupinu by mala spojiť hlavne chudoba nášho regiónu a spoločný postup pri riešení niektorých šialeností Bruselu, ktoré ničia najmä východné štáty a naozaj až blokujú možné dorovnávanie životných úrovní východných a západných štátov v Európskej únii. My rešpektujeme rozdiely jednotlivých štátov a ich životnú úroveň, ale naozaj by sa nemali, najmä počas nášho nadchádzajúceho predsedníctva v EÚ, tieto rozdiely prehlbovať.

-Ale čo s tým chce robiť SNS? To sú už veci, ktoré sa týkajú iných štátov, je to ich politika…-

Hlavne musíme ukázať, že toto je naše územie, náš štát. My môžeme robiť poriadok len doma. Tak ako my sme si museli v SNS urobiť poriadok v kuchyni, Slováci sa musia zaoberať sebou. Musíme sa naučiť sofistikované spôsoby, v súlade s legislatívou Európskej únie, ako dať do poriadku prirodzené monopoly, obchodné reťazce. Vidíte, že sa v okolitých štátoch zavádzajú maloobchodné dane na reťazce, ktoré nedržia pomer domácich a zahraničných produkcií. Že naozaj nie všade sú automobilky vítané tak, že sa im dáva všetko. Ja sa, samozrejme, teším každej automobilke, ktorá sem príde. Ale chcem vedieť, koľko minimálne tam budú ľudia zarábať, chcem vedieť, koľko bude na šport, na sociálne veci. A vadí mi, že zhodnotenie produkcie je často fakturované prostredníctvom ústredia, ktoré je v materskom štáte. Napríklad Peugeot, ktorý sa v Trnave vyrobí, za 4000 ani neopustí fabriku, predá sa do Francúzska, tam sa k tomu umelo nahodí ďalších 4000 a zisk z týchto 4000 ostáva vo Francúzsku. Na ich životnú úroveň, na ich starcov, na ich deti. A to auto sa vyrába tu. Keď výrobcovia áut porovnávajú našu a ich produkciu, na našich linkách je väčšia produkcia a mzdové náklady sú nižšie.

-Veď to je jeden z dôvodov, prečo sem prišli. Vyrábajú tu lacnejšie ako inde, preto na našom území investovali…-

Viete, to je otázka, do akej miery sa nastavia konkrétne mechanizmy. Je to o dialógu s automobilkami. Určite by som v investoroch nechcel vidieť triednych nepriateľov. Ale štát dodržiava stimuly, daňové úľavy a ďalšie veci. A oni musia vidieť partnera.

-Vaše programové zámery hovoria, že chcete zlepšovať podnikateľské prostredie a znižovať dane. Ale zároveň sľubujete v niektorých prípadoch vyrubenie daní nových. Nie je to paradoxné?-

O nových daniach hovoríme v niektorých špeciálnych prípadoch. My dnes totiž nemáme funkčný štát, fungujúci štát z hľadiska mechanizmu, vymožiteľnosti práva, nemáme hranicu súkromného a štátneho. Daň je jediný nástroj, ktorý môže štát používať na to, keď chce v trhovej ekonomike dostať do laty niekoho, kto elementárne neplní štátu to, čo má. Ako štát môžete stanoviť daň s tým, že toto chcem do rozpočtu, pretože mi chýba na školy, na zdravotníctvo, na cesty, na nemocnice a ty to tu všetko odlievaš do zahraničia.

-Myslíte tým banky, monopoly, obchodné reťazce?-

Áno. Pretože mám pocit, že tu majú jedno veľké Eldorádo. Uvediem obchodné reťazce, daň z príjmu platia v takmer nulových hodnotách. Nie sú tu zavedené napríklad dane z obratu. Samozrejme, že odvádzajú daň z príjmu za zamestnancov. Ale nikdy nedosiahnu zisk, pretože vedia “nákladovať” veci. A keď zistíte pomer slovenských potravín k zahraničným, z hľadiska SNS je naplnenie slovenskými potravinami nízke a často to ide na úkor regionálnych výrobcov a produkcie. Samozrejme, že potrebujú cítiť pevnú ruku. Tieto obchodné reťazce tu zničili naše malé živnostenské obchody. My sme sa im otvorili. Ja hovorím, že áno, otvorili sme sa im, umožnili veci, ale tiež chceme niečo pre našich ľudí.

-Kde by ste chceli dane znížiť?-

Znížiť treba daň z príjmu pre všetky podnikateľské subjekty znovu na 19 percent. V cestovnom duchu treba plošne zaviesť na určité typy služieb desaťpercentnú daň. Hovoríme o znížení daňového a odvodového zaťaženia najmä pre živnostenský stav, to považujem za kľúčové. Chceli by sme sa vrátiť k paušálnym nákladom, chceli by sme sa vrátiť k jasným a prehľadným účtovným položkám, ktoré by do budúcnosti umožnili zaviesť pre živnostníkov jednu platbu štátu. A štát by triedil zdravotné, nemocenské, sociálne…

-Prečo ste si v oblasti turistického ruchu ako tému adoptovali práve kúpeľníctvo?-

Na jednej tlačovej besede som ukázal desiatky zatvorených kúpeľov a bohapusté premrhanie toho, čo nám dala príroda. Hovorím, že by som nechcel, ako minister Kaliňák, aby bolo Slovensko štátom tisícky radarov, ale štátom tisícky prameňov. Máme termálne a minerálne vody ako žiaden štát v okolí, ale tečú do potoka. A historicky, kúpeľníctvo sme mali na vysokej úrovni. Myslíme si, že práve termálne vody, minerálne pramene sú tým bohatstvom, ktoré by mohlo prilákať turistov, rozvinúť cestovný ruch. Preto chceme zaviesť daňové investičné stimuly pre oblasti minerálnych prameňov a vrtov, ktoré sú veľmi podobné stimulom, ktoré dáva Chorvátsko a Turecko svojim investorom na pobreží mora. Často hovoríme, že nemáme more, nechodia turisti. Ale keď my chodíme v lete na dovolenky k Chorvátom a Turkom, prečo by oni nemohli chodiť v zime k nám? Veľa Chorvátov nemá kam ísť na dovolenku v zime a už sú ekonomicky silnejší. Považujem to za veľmi dôležitú vec, aj v histórii Slovenska malo kúpeľníctvo svoje miesto. Je to prirodzené, pre národnú stranu, hľadať niečo národné a jedinečné, čo môžeme rozvíjať.

-Máte prepočítané, že vám zdanenie monopolov bude kompenzovať výpadok spôsobený znížením dane z príjmu?-

V histórii Slovenska sme si už overili, že sme znížili daň z príjmu a výber bol nakoniec väčší. A potom sme zase išli o krok späť. Aj okolité štáty išli tou cestou, že znížili daň z príjmu a ekonomika sa naštartovala. Mám prepočítané, že telekomunikačný operátor neplatí štátu nič a sú regionálni vysielatelia televízií, rádií, ktorí už nevládzu platiť telekomunikáciám za šírenie rôznych signálov. Nebudem rozoberať detaily. A zisk telekomunikačného operátora je šialený. Francúzsko, Španielsko, Maďarsko vie vybrať od 60 do 200 miliónov eur, ktoré prijme do štátneho rozpočtu a z toho dotuje napríklad regionálnu kultúru v médiách. Keď nevedia telekomunikácie, čo je ich povinnosť, keď tu podnikajú – a predali sme im to za facku – tak im to musíme takýmto spôsobom ukázať.

-V programe máte ďalšie pomerne ambiciózne zámery. Bola tam myšlienka, ktorú mal aj Smer-SD, vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu. Trúfate si na to? Smer napríklad s tou jednou zdravotnou poisťovňou zatiaľ neuspel…-

Jedna zdravotná poisťovňa je naozaj nosná téma. Problémom politiky je, že politici veľakrát už problém aj pomenujú, aj sa „nádejate“, ako normálny človek, že sa konečne ide niečo riešiť. A potom príde situácia, že „skutek utek“, tri – štyri roky sú preč, a znova politik rieši niečo iné, ale to, čo rozprával, nedodržal. Jedna zdravotná poisťovňa je dôležitá z hľadiska kontroly toku financií v zdravotníctve. Ono to tam niekde syčí. Napríklad pri nákupe liekov. Nezodpovednosť nášho štátu spočíva v tom, že nemá základnú sieť zdravotnej starostlivosti. My sme hodili nemocnice „vúckám“, mestám a tieto sa z toho vyzuli tak, že ich prenajali súkromným finančníkom. Ale veď my sme mali systém zdravotnej starostlivosti, ktorý bol v jednej štruktúre nemocníc. Slovensko sa musí znova zamyslieť, aká bude základná štátna zdravotná starostlivosť. To znamená pre každého, kto si zlomí nohu, bez ohľadu na to, akú má farbu pleti, pohlavie, akého je náboženstva. Keď potrebuje ošetrenie, štát mu bude niečo garantovať. A potom je priestor pre súkromníkov. Ja len žasnem, že štát dovolil prenájom nemocníc súkromnému sektoru. Podľa mňa, ako právnika, sú všetky tieto prenájmy neplatné. To je, ako by si dnes niekto zmyslel na mestskom úrade, že má 12 škôl v Ružinove, tak ich niekomu prenajme. Už len čakám, kedy niekto vbehne aj do segmentu školstva. A tak, ako sme rozbili zdravotnú sieť, rozbijeme aj školskú sieť. Kde má toto hranice?

-A to chce zmeniť SNS?-

Ale áno. My musíme ukázať samosprávam, kde je hranica v nakladaní s tým, čo majú ako kompetenciu v štátnej správe.

-To tiež súvisí so silným štátom?-

Predstavte si zákon, ktorý by zakladal mestám a „vúckám“ mantinely v nakladaní s majetkom, ktorý im bol deregulovaný alebo zverený alebo prevedený. Uvediem príklad. Keď sa štát v určitom momente rozhodol delimitáciou alebo akokoľvek poodovzdávať „vúckám“ učňovské školstvo, dnes na mnohých tých učňovských školách nenájdete nič, nájdete na ich mieste obchodné domy. „Vúcka“ sa proste povyzúvala z prevádzky učňovského školstva, lebo nebola synergia štátu so súkromnými podnikateľmi. Vinárska učňovka v Bernolákove… Choďte do Marianky, nájdete tak isto zrušenú učňovku. Však my sme stredné školstvo rozbili. Štát sa ho zbavil, hodil to „vúckám“. Tie nevedeli čo s tým, začali, že učni sa neprihlasujú, tak sa to začalo rušiť. Mali sme technicky dobre pripravené učňovské školy a dnes chýbajú. Základné školy a materské školy sme dali mestám a stredné školstvo sme hodili na „vúcky“…

-Nakoniec podľa vás za problémy môžu VÚC…-

No, ale štát nemal reguláciu správania, keď odovzdával tento majetok. Každý župan si to robil inak. V Žiline sú nemocnice, ktoré nie sú prenajaté finančným skupinám a fungujú. Dole sú všetky poprenajímané, niektoré aj krachujú. Nedávali sme „vúckám“ nemocnice na to, aby ich prenajímali. Lebo z funkčnosti toho, čo bolo postavené, sa vydojí, čo sa dá, a do rekonštrukcie nejde ani „mäkké F“. Štát do toho musí dať systém. Štát napríklad pri nemocniciach musí urobiť základnú sieť. Zobrať pod kontrolu budovy, ktoré budú opravované, funkčné, kde naozaj budú určité výkony. Veď nehovorím, že napríklad pôrodnica musí byť v každom okresnom meste. Ale nemôže tu byť vojna finančných skupín v zdravotníctve na úkor občana. Pozeráte, že dnes Banská Štiavnica nemá interné oddelenie, žasneme, ako je to možné. Veď toto nie je priestor na podnikanie. Alebo, keď už v tom je súkromný sektor, musí vedieť hranice, kde podnikať môže a kde už štát zasiahne.

-Sociálne balíčky, ktoré dnes prijíma vládna strana Smer-SD, by SNS ponechala, alebo zrušila?-      Budem vždy, pokiaľ budem môcť, hovoriť o systémových opatreniach. Myslím si, že darček – balíček sa dáva, keď chceme niekomu “vyslepiť” oči. Nie balíčky sú riešením v ekonomike, má to byť prirodzené a systémové. Mali sme napríklad balíček – vlaky zadarmo. Pritom sa štát zrazu zbavil InterCity vlakov v prospech súkromného podnikateľa. Napriek tomu, že IC vlaky sa platia, sme dnes jediný štát v okolí, ktorý zruší vlakovú prepravu dotovanú štátom. My nemáme riečnu dopravu, nemáme leteckú a nemáme už ani železničnú. Otvorili sme znova koľajnice pre podnikateľov, ktorí sem nosia staré prestriekané vlaky z Nemecka. A my sa, samozrejme, tešíme, že ich máme. Ale to všetko sú vyžité vlaky, ktoré už nemôžu byť prevádzkované na západných dráhach. A znova sa pre ne našiel odbyt na ďalších desať rokov.

-Je zlé, že dôchodcovia môžu jazdiť zadarmo?-

Nie. Dôchodcovia majú často naozaj minimálne dôchodky. A myslím si, že štát má množstvo nástrojov, ako ľuďom, ktorí tu budovali hodnoty, dokáže pomôcť. Samozrejme, že to nie je len o dôchodcoch, je to aj o slobodných matkách, o mladých rodinách. Ale, z hľadiska dôchodcov, v každom štáte existujú rôzne pobytové poukážky cez Sociálnu poisťovňu… U nás to neexistuje. Napríklad dôchodcovské poukážky na určité dni v ubytovacích zariadeniach, kde majú zvýhodnené wellnessy, cestovania, iné výhody. Aj preto je dôležité ovládnutie strategických spoločností. Viete potom dôchodcom pomôcť napríklad pri zvýhodnených cenách energií v domácnostiach. Ak v tejto chvíli nevieme dať dôchodcom priamo vyšší dôchodok, môžeme hľadať aj iné nástroje ako im pomôcť. Lebo nesú bremeno nákupu liekov, iných starostí, ktoré už nedokážu z dôchodku vykryť. Nehovoriac o tom, že máme tisícky listov od dôchodcov, ktorí sú v domovoch dôchodcov bezradní, dôchodok im nestačí. Poviem príklad, včera som platil 248 eur tete, ktorej už nevychádzal dôchodok a boli by ju vyhostili z domova dôchodcov. Má nízky dôchodok a akýmkoľvek zakolísaním nepredpokladaného výdaju sa dostáva do problémov. Dostane 248 eur, ale čo bude v budúcnosti, ako v tom domove ostať a dôstojne prežiť?

-Jednému človeku pomôžete ľahko, ale všetkým… V čom by im pomohlo, keby ste sa pokúsili prijať zákon o strategických podnikoch?-

Strategický podnik je pre mňa základný symbol odkazu súkromnému sektoru, že stačilo. Stačilo predávať podniky. Pretože štát nemá na elementárne veci. Ktokoľvek podiel v strategickom podniku kúpi, nastaví ekonomiku tak, že sa mu to vráti a potom zarába. Peniaze, ktoré si požičiavame, by sme mali radšej investovať do kúpy týchto strategických spoločností. Je najvyšší čas stanoviť hranicu štátneho a súkromného. Prestaňme si stále myslieť, že najlepší gazda je súkromník a štát je najhorší vlastník. Ak tu všetko bude súkromné, ak nezastavíme tento rozpredaj, ktorý sme nastavili po roku 1989, skončíme tak, že aj Národná rada SR bude platiť nájom súkromníkovi a nebudeme sa tomu čudovať. Tu sa už také šialenstvá dejú. Najbližšie je na rade vyprataná budova RTVS a som zvedavý, čo s ňou bude. Dúfam, že to nedopadne ako iné budovy, kde to súkromník kúpil a dnes tam sedia v prenájme štátne orgány. My sme dali urobiť audit štátnych firiem, ktoré sedia v súkromných budovách. Sú to nehorázne čísla. Tieto orgány boli často o svoje budovy pripravené pod rôznymi vplyvmi, lobistickými záujmami a nakoniec boli často znova nasťahované do budov, ktoré predtým na základe rôznych čachrov odovzdali.

-To však nie sú strategické podniky…-

Strategické podniky sú pre mňa výstrel všetkým tým, ktorí si myslia, že na Slovensku sa dá kúpiť všetko, že stačilo. Aj v Poľsku Právo a spravodlivosť ako jedno z prvých opatrení zastavilo privatizáciu. Pretože nebudete mať z čoho garantovať funkčnosť štátu. Prídeme do stavu, že nebudeme mať z čoho financovať políciu, dôchodky, ambasády a ďalšie veci. Však my nechceme skončiť ako indiánska rezervácia. Veď štát potrebuje určité zdroje, štát potrebuje štátne akciové spoločnosti. Súkromník, ktorý zoberie nemocnicu, sa predsa nebude zaujímať, ako ju zrekonštruuje, zreformuje. Sú oblasti, kde musí štát garantovať výstavbu. Dokedy budeme žiť z tých nemocníc, škôl a škôlok, ktoré boli vybudované v čase Husáka?

-Ak by SNS uspela v týchto voľbách, kto by boli vaši partneri? Mohol by to byť napríklad Smer?-

Teraz je pred voľbami a je dôležité, aby sme získali, každý z predsedov, čo najsilnejší mandát. V jednom rozhovore som povedal, že ticho závidím tento štvorročný mandát Robertovi Ficovi. Pretože viem, že keď som mal silný mandát v SNS ja, mohol som robiť poriadky. Keby ste chceli vedieť, čo by som robil s mandátom Roberta Fica, to nájdete v našom programe. Všetky tie rázne opatrenia. Kto vládne sám, nepotrebuje súhlas žiadnych partnerov a môže realizovať svoje predstavy. Ak sa pýtate, čo by som robil ako minoritný partner, budem sa snažiť presadiť podstatu programu SNS. Nie dohady o tom, kto bude čoho minister, ale programové tézy a hodnoty budú podmienkou akejkoľvek spolupráce. Pre mňa politika nie je o hašterení sa a handlovaní o funkciách. Chcem presadzovať program SNS. O tom bude moja komunikácia s akýmkoľvek relevantným lídrom. Naozaj nie sme nastavení na to, v akejkoľvek vláde variť kávu a byť do počtu.

-Sú nejaké strany, s ktorými by ste nešli?-

Je povinnosťou každého predsedu relevantnej politickej strany vážiť si každého, koho ľudia zvolia do parlamentu. Nemám právo kohokoľvek posudzovať, či je taký, alebo onaký. Myslím si však, že je dôležité, aby to bola funkčná politická strana, ktorá má svoje štruktúry, pretože politika je o zodpovednosti a riadení štátu. Žijeme v parlamentnej demokracii a asi by sa mal urobiť poriadok s politickými stranami, aby sa s nimi neobchodovalo, aby ich tu nebolo 150 a aby neboli sektou niekoho na získanie štátneho príspevku. Ale ak mi ľudia dajú dôveru, budem vždy v politike diskutovať s každým, kto bude v parlamente. Nebudem polarizovať spoločnosť, s kým áno, s kým nie. Lebo v politike na Slovensku sa to tuším zvrhlo už len na to, či pôjdeš po voľbách s Ficom, alebo proti Ficovi… Ja tieto hry, že kto je s kým personálne, hrať nechcem. Môj cieľ je robiť národnú a vlasteneckú politiku. Zaujíma ma program SNS a ten budem presadzovať.

-Myslíte si, že vaši potenciálni voliči prídu k voľbám v takom počte, ako ukazujú prieskumy?-

Iba ten má právo hundrať a kritizovať, kto naozaj piateho marca pôjde voliť. Ľudia, ktorí v eurovoľbách nešli voliť – účasť bola len 13 percent – sa potom nemajú právo rozčuľovať, akých tam máme zástupcov, keď sa tam riešia kvóty. Až vtedy ľudia pochopili, aké dôležité je mať normálnych europoslancov. Keď teraz nepôjdu voliť, budú v parlamente ľudia, ktorí si budú sypať na hlavy injekčné striekačky, alebo 150 rôznych indivíduí. A potom aj štát tak dopadne. Sám som išiel do politiky zo zúfalstva, že sa neviem pozerať na politikov, ktorí len sľubujú a nemenia nič. Ale snažím sa dávať politickú alternatívu. Je na ľuďoch, ako sa rozhodnú a komu budú veriť. Voľby sú veľmi dôležitým medzníkom. Ak určité veci chceme zmeniť, jediným nástrojom, ak nechceme revolúciu, je ísť a niekoho vybrať. Takého, kto si stojí za tým, čo rozpráva.