Washington 24. decembra 2018 (HSP/Foto:SITA/AP-Hadi Mizban)
Americký „Hlboký štát“ reprezentovaný navonok Clintonovskou suitou bojuje s prezidentom Trumpom o zotrvanie americkej armády v Sýrii a Afganistane. Kým cieľom fanatikov z Pentagonu je definitívne ovládnutie Blízkeho východu a následne celého sveta bez ohľadu na obete, Trump chápe, že najmä vnútropolitická cena za takýto postup by bola príliš veľká
„Rusko, Irán, Sýria a mnohí ďalší nie sú šťastní z toho, že USA (zo Sýrie) odchádzajú, napriek tomu, čo Fake News hovoria, pretože odteraz budú musieť bojovať proti ISIS a ďalším, ktorých nenávidia, bez nás. Ja budujem zďaleka najmocnejšiu armádu na svete. Keď na nás ISIS zaútočí, bude zahubený,“ napísal americký prezident Donald Trump na svoj Twitter, keď oznámil, že Islamský štát je porazený, USA v Sýrii zvíťazili a údajne s vlajkami vysoko vztýčenými odchádzajú domov.
Lenže toto absurdné klamstvo, ktoré možno presvedčí amerického voliča, rozhodne nemôže uspokojiť jastrabov, ktorí sedia vo Washingtone, a ktorí vo svojom opojení svetovládnou mocou neberú nič iné, len totálne víťazstvo. Oni veľmi dobre vedia, že Spojené štáty nielen že nevyhrali, ale naopak, potupne utekajú, najmä pred zodpovednosťou za následky politiky, ktorú (nielen) na Blízkom východe dlhodobo páchajú.
A preto ich kádre v Trumpovej administratíve sú tlačené k najkrajnejším riešeniam. Najprv podal rezignáciu minister obrany James Mattis, ktorý bol z pohľadu „deep state“ považovaný za jedného z najdôležitejších „strážcov“ nevypočitateľného Trumpa. A následne odstúpil aj špeciálny prezidentský vyslanec pre medzinárodnú koalíciu na boj proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS) Brett McGurk. Obidvaja politici zároveň urobili zásadné vyhlásenia v tom zmysle, že rozhodne sú za to, aby Spojené štáty pokračovali v ťažení proti IS v Sýrii.
Hm… nie je vám to akési povedomé? Kovaný káder dosadený „deep state“ štruktúrami je nespokojný s tým, že marketingové vedenie štátu (ten „dobrý policajt“, kombajn na voličské hlasy), aby sa úplne neznemožnilo v očiach verejnosti, sa odkláňa od ním presadzovanej hardcore línie. A tak dotyčný politik vydiera svojou demisiou, ale tiež preto, lebo nesplnil očakávania záujmových elít, ktoré za ním stoja. Kde len sme toto v nedávnej minulosti zažili…
Ivan Lehotský