Prešov 2. novembra (TASR) – Najmladšou kandidátkou a tiež jedinou ženou zo záujemcov o post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) je len 25-ročná právnička Dorota Bujňáková z Lipian. Nie je členkou žiadnej politickej strany, no pri voľbách na tento post prijala podporu Nového parlamentu. Jej cieľom je motivovať k účasti na voľbách najmä mladých a v budúcnosti by chcela ako predsedníčka PSK vybudovať domovy vzájomnej pomoci alebo zaviesť kartu zliav pre obyvateľov regiónu. Rozhovor s D. Bujňákovou je súčasťou projektu, kde TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov VÚC.

-Predstavte sa voličom a povedzte, prečo ste sa rozhodli kandidovať?-

Rozhodnutie kandidovať vnímam ako možnosť osloviť mladých a motivovať ich, aby sa zaujímali o verejné dianie. V Prešovskom kraji a na Slovensku vládne apatia voči voľbám. Aj na sociálnych sieťach sa dnes formujú protestné akcie – bojkot, kde sa mladí navzájom podporujú v nezáujme o voľby. Naša generácia je ideologická tabula rasa, no na druhej strane, spoločnosť je poznačená totalitným režimom a vplyvom toho mladí považujú voľby za niečo zlé a špinavé, spojené s korupciou namiesto toho, aby v politike videli to, na čo je naozaj určená. Je dôležité, aby si mladí uvedomili, že vedenie PSK musí zastupovať všetky sociálne skupiny. Chcem, aby mladí využili svoje právo a prišli voliť. Predvolebnú kampaň plánujem nízko nákladovú, najmä prostredníctvom sociálnych sietí a komunikácie s voličmi, pretože práve finančne nákladná kampaň je to, čo mladých od volieb odrádza.

-Aký je váš politický program?-

Je založený na piatich bodoch. Hlavnou myšlienkou, ktorá zjednocuje všetky body programu, je to, aby mladí ľudia zostali v Prešovskom kraji a mohli tu dôstojne žiť.

Prvým bodom je výstavba štartovacích a nájomných bytov pre mladé rodiny. Bytová otázka je totiž základným existenčným problémom. Výstavba nových bytov, ale aj prestavba nevyužitých administratívnych a technických budov na štartovacie a nájomné byty môže byť motivačným faktorom, ktorý ovplyvní mladých, aby neopúšťali región.

Druhým bodom je modernizácia a zatraktívnenie stredných odborných škôl a ich prepojenie na priemysel a poľnohospodárstvo v regióne. Problémom je, že neexistuje systematický dialóg medzi samosprávnym krajom, školami a podnikateľmi, preto je nevyhnutné tento dialóg rozvinúť.

Ďalším bodom je vybudovanie tzv. domovov vzájomnej pomoci, teda spojenia domova pre seniorov s ubytovaním pre sociálne slabšie rodiny a mamičky v núdzi. Seniori dostanú opäť chuť do života a na druhej strane sa pomôže mladým rodinám, resp. mamičkám, napríklad pri starostlivosti o deti.

Chcem tiež podporiť cestovný ruch, a to celoplošne. Nielen prilákať turistov, ale aj primäť obyvateľov, aby sa o svoj kraj začali zaujímať. To chcem dosiahnuť zavedením Karty kraja, ktorej podstatou je poskytovanie rôznych zliav pre obyvateľov regiónu, napríklad na vstupné do kultúrnych pamiatok, na vleky a lanovky v lyžiarskych strediskách, ale aj zľavy na kvalitné a tradičné domáce výrobky, čím sa podporí predaj z dvora.

Posledným prioritným bodom je podpora malého a stredného podnikania, ktorá je základným ekonomickým nástrojom na dosiahnutie prosperity regiónu. Je potrebné podnecovať podnikateľské zmýšľanie medzi mladými ľuďmi a podporiť ich na začiatku podnikania. Na druhej strane chcem motivovať a podporovať záujem o podnikanie aj ženy či podporovať podniky s perspektívou tvorby pracovných miest pre ženy.

-Ako hodnotíte súčasný stav školstva v PSK?-

Súčasná situácia stredného školstva v našom kraji je zlá, pričom sa stále odkazuje na prebiehajúcu racionalizáciu. Fakt, ktorý musíme prijať, je, že počet stredoškolákov klesá a treba prijať určité opatrenia. No to, čo sa deje v PSK, sa nedá nazvať racionalizáciou. Súčasné stredné školy sú financované na žiaka. Pokles počtu žiakov teda znamená pokles príjmu prostriedkov pre školy. Už tu, na úrovni stredných škôl, začína takzvaná tichá racionalizácia, kedy škola začne šetriť a prepustí učiteľov, no počet predmetov sa nezmení. Jeden učiteľ potom učí množstvo rozličných predmetov, čo sa odrazí na kvalite výučby. Keď hovoríme o racionalizácií škôl na úrovni samosprávneho kraja, hovoríme o zlučovaní škôl, a to často s rozličnými odbormi. Tu nastáva situácia, že stredná škola má otvorené množstvo študijných odborov, ale len jeden učiteľský zbor. Rovnakí učitelia tak učia stolárov, krajčírov aj elektrotechnikov, čo sa tiež odráža na kvalite. Preto zastávam názor, že racionalizácia áno, ale nie na úkor kvality. Ak si pozrieme vývoj demografickej krivky, počet stredoškolákov klesá, no dno by mal dosiahnuť v roku 2015. Preto si myslím, že riešením nie je rušenie škôl, ktoré majú históriu, a prepúšťanie učiteľov. Stane sa totiž to, čo sa stalo pred pár rokmi na úrovni škôlok. Pokles počtu detí mal za následok zrušenie škôlok, predali sa budovy a dnes bojujeme s ich nedostatkom. Tento problém sa o pár rokov posunie na úroveň stredných škôl. Podľa môjho názoru je teda potrebná pomoc samosprávneho kraja, ktorého úlohou je pomôcť školám prekonať toto obdobie. Je nevyhnutné za týmto účelom rozvinúť konštruktívny dialóg medzi samosprávou a školami.

-Aké riešenie navrhujete pri hľadaní prostriedkov na opravy a stavbu ciest a ktoré varianty diaľnic preferujete?-

V kompetencii PSK sú len cesty II. a III. triedy, no keď chceme dosiahnuť komplexný rozvoj regiónu, nemôžeme sa upnúť len na to, čo je v priamej kompetencii, musíme sa snažiť o spoluprácu so všetkými subjektmi v regióne i štáte a hlavne s Európskou úniou, odkiaľ je možné čerpať finančné prostriedky aj na stavbu ciest. Rozhodnutie investorov, aby umiestnili investíciu v našom kraji, ovplyvní hlavne infraštruktúra. Treba preto budovať rýchlostné cesty a diaľnice, najmä pre investorov, ale tiež pre odbremenenie miest a obcí. Prioritou je teda vybudovanie rýchlostnej cesty, ktorá spojí Poľsko a Maďarsko cez Slovensko.

Ďalším problémom je využívanie ciest II. a zatiaľ aj III. triedy na tranzit kamiónov. Tie nie sú konštruované pre ťažkú nákladnú dopravu, a preto tranzitom kamiónov dochádza k ich nadmernému opotrebeniu a k znižovaniu kvality života obyvateľov tranzitných miest a obcí. V neposlednom rade je potrebné zaoberať sa aj problematikou nerovnej súťaže dopravcov. Slovenskí dopravcovia, ktorí platia v Slovenskej republike vysokú cestnú daň, nie sú schopní konkurovať zahraničným dopravcom, ktorí majú v domovskom štáte daň nižšiu a v SR sa spoplatneným úsekom vyhýbajú využívaním ciest II. a III. triedy.

-Využíva kraj eurofondy dostatočne?-

Čerpanie eurofondov v PSK nepovažujem za dostatočné. Ak si pozrieme štatistiky o čerpaní prostriedkov z EU, PSK sa nachádza približne v strede hodnotenia, teda má ešte rezervy. PSK ako najchudobnejší kraj na Slovensku však musí dobre naštartovať nové programovacie obdobie 2014-2020, aby sa naozaj stierali rozdiely medzi jednotlivými krajmi.

-Ako vnímate oblasť cestovného ruchu v kraji?-

Rozvoj cestovného ruchu a propagácia kraja nie je dostatočná, a to napriek tomu, že PSK má obrovský potenciál byť turisticky navštevovaný. Dôležitou úlohou je zatraktívnenie Prešovského kraja pre turistov. Chcem však motivovať aj jeho obyvateľov k záujmu o región, napríklad zavedením spomínanej Karty kraja. Je potrebné zlepšiť úroveň služieb a podporiť voľnočasové aktivity. Ak hovoríme o krásach, máme ich tu veľa takých, ktoré nie sú spropagované. Pieniny, Poloniny, Dukla, kostolíky a podobne. Všade tu by však pomohla infraštruktúra.