Washington 26. marca 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Aj keď v USA bol nedávno prijatý nový antiintervenčný program v zahraničnej politike, Donald Trump sa napriek tomu obklopuje jastrabmi zahraničnej politiky a irackými poradcami, ktorí mali prsty aj v presadzovaní invázie do Iraku. Nový poradca pre národnú bezpečnosť, John Bolton, je len jedným z tejto partie.
Ešte pred voľbami v roku 2016 bol Trump v rámci predvolebnej kampane hlasným kritikom amerických vojenských expanzií. Najmä v roku 2013, na Twitteri doslova napísal: “Všetci bývalí predstavitelia Bushovej administratívy by sa nemali vyjadrovať k situácii v Sýrii. Irak zaznamenal zbytočnú stratu životov a prostriedkov.”
V roku 2018 však Trump prijme do svojho tímu poradcov Johna Boltona – obhajcu vojenského zásahu v Iraku a iniciátora začiatku ďalších vojen tohto druhu, napr. voči Iránu. Bolton je známy svojím extrémne horlivým prístupom k vojenskej prítomnosti USA vo svete. Nie je však jediným takýmto príkladom v Trumpovom kabinete. Oba poradné tímy Trumpa pre bezpečnosť a pre zahraničnú politiku sú plné ľudí, ktorí podporili irackú katastrofu, a teraz sú za vojenskú akciu napríklad proti Iránu a Severnej Kórei.
Muž, ktorý tlačil Berlín do vojny v Iraku
V čase, keď sa USA pripravovali na inváziu do Iraku, terajší riaditeľ národnej spravodajskej služby Dan Coats slúžil v Bushovej administratíve ako veľvyslanec v Nemecku. Vtedajší kancelár Gerhard Schroder bol proti americkým plánom, takže Coatovou úlohou bolo tlačiť na Berlín, tvrdiac, že Nemecko riskuje izoláciu v rámci EÚ. Skepticizmus nemeckej vlády bol čiastočne motivovaný skúsenosťami z vojny v Kosove v roku 1999.
Okrem toho, Coats, v čase keď slúžil ako člen senátu Selective Committee pre spravodajstvo, hlasne odmietol jadrovú dohodu s Iránom v roku 2015. Nazval ju “smrteľne chybnou” a označil Irán za “ďalší nepoctivý režim” podobný Severnej Kórei.
Traja generáli vojny v Iraku
Výber kandidátov na najvyššie pozície Trumpovho tímu vyvolal niekoľko vtipov o tom, ako premenil svoj tím na 1. námornú divíziu, ktorá zohrala hlavnú úlohu vo vojne v Iraku. James “Mad Dog (šialený pes)” Mattis, teraz šéf Pentagonu, velí tejto jednotke. Jeho asistent John Kelly, Trumpov minister vnútra, sa stal náčelníkom štábu, bol prvým plukovníkom námorného zboru, ktorý od kórejskej vojny trval na viacerých agresiách. Týchto ľudí Trump privítal vo Washington DC, kde sa k nim pridal aj divízny dôstojník Jozef “Bojujúci Joe” Dunford, ktorý bol menovaný za náčelníka generálneho štábu ešte Barackom Obamom, no prežil čistky po príchode Trumpa do Bieleho domu.
Štátny tajomník, ktorý sa stotožňuje s ISIS
Pompeo opúšťa kanceláriu vedúceho CIA a stáva sa šéfom americkej diplomacie. Keď sa Bushova administratíva chystala zbaviť Saddáma, Pompeo bol podnikateľom, ktorý spravoval investície bratov Kochovcov. Zdá sa, že uspel, vzhľadom na svoju neskoršiu kariéru ako zákonodarcu sponzorovaného miliarádrom Kochom.
Je dlhoročným kritikom jadrovej dohody. Nedávno označil Irán za “škodlivú ríšu” a za “najväčšieho sponzora terorizmu na svete” a prirovnal ju k džihádistickej skupine islamského štátu. Jeho pokusy prepojiť Irán s ISIS, ako niektorí tvrdia, sú takmer rovnaké s tým, čo urobila Bushova administratíva, keď falošne obvinila Saddáma, že má vzťahy s Al-Káidou.
To, že Trump nie je konzistentný vo svojej pozícii by nemalo nikoho prekvapiť. Nakoniec sa naučil, ako americká armáda pomáha americkej globálnej dominancii. Ale skutočnosť, že človek prezývaný “Mad Dog” (šialený pes), má teraz silný vplyv na vojenské rozhodnutiach Bieleho domu, je dosť znepokojujúca.
All former Bush administration officials should have zero standing on Syria. Iraq was a waste of blood & treasure.
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) 5. septembra 2013