Môj profil 
Predplatné
Medzi prvými bola na Slavíne nastúpená organizovaná skupinka zjavne sa od iných odlišujúca vlajkami EÚ a Ukrajiny. A netrvalo dlho, a prišli prvé sťažnosti adresované na mieste polícii s tým, že sa jedná o iné neohlásené zhromaždenie, s iným zámerom, na tom istom mieste.
Extrémne nezávislá televízna spoločnosť TA3 si pre svoju reportáž na Slavíne vybrala človeka práve z tejto skupinky, mladého ambiciózneho rečníka, ktorý ani na chvíľu nezaváhal a predniesol svoje frázy a floskuly do kamery. Ale aké má právo hodnotiť udalosti, ku ktorým sa vzťahovala pietna spomienka na Slavíne, keď aj oveľa starší od neho si to obdobie ledva pamätajú z detstva?
V skupinke s ukrajinskými vlajkami boli aj známe politické postavy: poslanci Ondrej Dostál, Ivan Štefanec z KDH, Martin Poliačik. Tvrdili, že oni pietne zhromaždenie nenarúšajú, a že ukrajinské vlajky priniesli preto, lebo Slovensko oslobodzovali aj červenoarmejci z Ukrajiny.
Policajti sa k veci postavili vzorne a postupovali profesionálne, v zmysle zákona. Zo zákona je zrejmé, že polícia zodpovedá za výkon práva na zhromažďovanie sa bez toho, aby ho iná skupinka poškodzovala, narušila. Ak však oponenti akciu nenarúšajú, potom ich policajti nemajú právo vyháňať, a to sťažujúcim sa občanom aj trpezlivo vysvetľovali. Po opakovanej sťažnosti, že podobné vlajky sú s ohľadom na charakter spomienkovej akcie provokačné, však polícia napokon pristúpila k tomu, že skupinku poslanca Dostála oddelila od ostatných.
Sprievod motorkárov meškal asi dve hodiny, nečudo, v takom počasí. Všetka česť aj policajtom, ktorí vydržali tak dlho provokatívnu skupinku v tom počasí oddeľovať, a tiež trpezlivosti účastníkov – aj keď postupne niekoľkých počasie odohnalo, výdrž mali naozaj dobrú. Pýtajme sa, čo ich tak držalo zahriatych, či naozaj len pocit, že to, čo robia, je správne?
Počet prítomných by sa dal odhadnúť na tri stovky, čo je v takom počasí naozaj dosť. Z prejavov nebolo počuť príliš veľa, aj vzhľadom na vietor, a tiež preto, že zvuková aparatúra bola nastavená príliš basovo a bublala. Svoje si povedali Noční vlci, poslanec Peter Marček, aktivista Roman Ruhig a ďalší.
Akcia mohla trvať odhadom čosi viac ako hodinu. Prítomní si pripomenuli vojakov, ktorí padli za našu slobodu, položili kvety a držali minútu ticha. A potom sa rozišli s odkazom, že treba ďalej šíriť toto posolstvo medzi sebou a aj budúcim generáciám, nech sa medzi ľuďmi vie, že nie všetci mali v živote šťastie sa až opájať takým pohodlím, aké máme dnes, a že niekto za toto naše pohodlie musel zaplatiť najvyššiu cenu. Ťažko pochopiť, že sa dnes môže nájsť niekto, kto tým padlým závidí ešte aj ten pomník. Našťastie, ľudí, ktorí chápu odkaz, ktorý je ukrytý v chladných kameňoch vojenských cintorínov, je ešte stále dosť.
Peter Rzyman, Ivan Lehotský
.jpg)
