Môj profil 
Predplatné
Napríklad to, čo sa v parlamente deje okolo hry na odvolávanie premiéra. Beťári zo „starej opozície“ potrebujú, aby sa o nich hovorilo, a preto sa hrajú, že idú odvolávať premiéra. Veľmi dobre vedia, že premiér odvolaný nebude, ale o to im ani nejde. Oni potrebujú, aby boli v médiách, aby voliči nezabudli, koho majú voliť, a aby ich úplne neprevalcovali iní beťári, z takzvanej novej opozície.
Chlapci a dievčatá z „novej opozície“, to sú zase chlapci a dievčatá, ktorí väčšinou ešte nie sú v parlamente, ale veľmi by sa chceli aj oni tak pekne hrať, ako tí dnešní. Zatiaľ hrajú hru „uhádni aké zvieratko som“. Nehryziem, nehádam sa, som tu celkom nový, mám rád biely prášok a viem posunúť krajinu dopredu, uhádnete kto som? Správne, som z toho jeleň.
Chlapci a dievčatá zo starej opozície sa dozvedeli, že premiér má akúsi príliš veľkú popularitu, a to nemôžu nechať tak, veď by ich mohli beťárski chlapci a dievčatá z koalície obabrať aj na ďalšie štyri roky. A tak si vymysleli hru na odvolávanie a tešili sa, že budú môcť celé hodiny rečniť v priamom prenose parlamentnej televízie o tom, aké hrôzy robia na Slovensku beťári z koalície. Lenže beťári z koalície im na to neskočili. Vymysleli si fintu: nie ste všetci prítomní, dvaja chýbajú? Výborne, máme zámienku, nedáme vám hlasy a schôdza nebude.
Beťári zo starej koalície však nie sú včerajší a poradia si aj tak. Ak nie sú v záberoch z parlamentného pléna, nevadí: v médiách predsa budú dobré aj zábery z parlamentného vestibulu. A začali vrešťať, akoby ich na nože brali. Vraj nastala historická chvíľa, druhá najvýznamnejšia pred koncom sveta: premiér spáchal historický zločin na spravodlivosti a parlamentarizme, pretože nedal opozícii hlasy koaličných poslancov na to, aby sa odvolávacia schôdza mohla začať.
Pravdaže, chlapci a dievčence zo starej koalície dobre vedia, že svoju chvíľu na odvolávanie premiéra skôr či neskôr dostanú. A dobre vedia aj to, čo nezabudnú zdôrazňovať inokedy, keď sa im to hodí: že poslanci sú svojim voličom sami zodpovední za svoje správanie a majú konať nie tak, ako im prikáže stranícky šéf, ale tak, ako im káže ich vedomie a svedomie – a že teda požadovať od koaličného šéfa „daj nám poslanecké hlasy“ je práve dožadovanie sa straníckeho princípu, ktorý je v konečnom dôsledku práve tým, čo pácha škody na fungovaní demokracie.
Toto všetko oni dobre vedia, lenže hra je hra a väčšia berie. A tak začali do kamery rozprávať, čo by aj krokodíla rozplakalo: že policajti si požičali mobil istej štátnej tajomníčky, aby zistili, či je pravda, že si esemeskovala s istým chválenkárom, ktorý si vraj dôverne esemeskoval úplne s každým. A to je podľa nich dôvodom na okamžité odstúpenie nielen tej štátnej tajomníčky, ale rovno aj premiéra. Toto povedal azda najšibalskejší z beťárov s vážnym výrazom vo chvíli, keď pri ňom ako kyslá uhorka na torte stál jeho kumpán spolubeťár, ktorý si s vyššie spomenutým chválenkárom nielen esemeskoval, ale rovno organizoval výmenu generálneho prokurátora, čo všetci videli na zázname, ktorý si chválenkár tajne urobil, aby bolo veselšie.
A samozrejme, v tom beťárskom vystúpení nesmela chýbať ani rozprávka o Jankovi a Marienke, a ani tá o kozliatkach: koaliční beťári, ktorí si esemeskovali so zlým vlkom chválenkárom, to sú jeho spolupáchatelia, kým opoziční beťári, ktorí si esemeskovali so zlým vlkom chválenkárom, to sú jeho obete, úbohé nič netušiace kozliatka. Veď vám vravím, sú to veselé šibalské prekáračky. No ale neboli by ste aj vy veselí, keby vám za to ešte aj platili daňoví poplatníci?
Ivan Lehotský
.jpg)
