Môj profil 
Predplatné
Boris Palmer o tom napísal článok do rakúskeho konzervatívneho internetového magazínu kath.de. V Nemecku by niečo také mohol uverejniť len na platformách AfD – a to by pre neho takmer s istotou znamenalo vylúčenie zo strany.
To ale tento „burič“ nechce v žiadnom prípade – chce ako jej člen bojovať proti katastrofálnym predstavám svojej strany v oblasti utečeneckej politiky, ktoré sú ešte extrémnejšie ako kancelárkine.
Vo svojom článku v rakúskom internetovom magazíne vyjadruje obšírne to, čo v skrátenej forme je nadpisom tohto článku.
Dal mu tento titulok: Das ist bewusst geschaffene Seenot, keine Rettung
Po tom, čo sme všetko zažili a zažívame s utečencami už niekoľko rokov, je mnohým z nás jasné, že niekoľkoročné aktivity tzv. NGOs (neštátne neziskové organizácie) nesmerujú prioritne k záchrane topiacich sa – ako to tvrdia údajní „záchrancovia ľudských životov” – ale smerujú predovšetkým k realizácii ľavicových multi-kulti-snov a k premiešaniu etník a rás, ktoré sníva a chce aj Brusel.
Palmer píše o praktikách NGOs:
“Tie ich tzv. záchranné lode križujú neďaleko pobrežia Líbye a berú na palubu migrantov priamo z člnov prevádzačov (teda nie topiacich sa migrantov).
Nie bez zaujímavosti je fakt, že čím viac NGOs-lodí pred Líbyou pribúda, úmerne tomu je tam aj viac člnov prevádzačov.
Umele a zámerne sa tak vytvára situácia, ktorá má Európanov nútiť k tomu, aby povolili príchod týchto migrantov (údajne sa topiacich) do Európy. Preto si potom lode-NGOs vynucujú, aby ich vpustili do talianskych prístavov, kde potom migrantov prenechávajú napospas talianskym parkom a najzanedbanejším kútom talianskych miest a apelujú na milosrdenstvo obyvateľov, aby sa o nich postarali.
Aj preto išlo v talianskom volebnom boji predovšetkým o migrantov. A preto vyhrala konzervatívna pravica, ktorá totálne zmnila taliansku utečeneckú politiku.“
Roman Bednár
