Hnutie OĽANO a priatelia v sobotu rokovalo o volebnej spolupráci so stranou Za ľudí. Líder hnutia Igor Matovič uviedol, že pre septembrové parlamentné voľby prichádza do úvahy aj volebná koalícia. Tá by síce na vstup do parlamentu potrebovala sedem percent hlasov, ale ak prieskumy teraz dávajú OĽaNO okolo 6 až 8 percent a Za ľudí okolo dvoch percent, tak spolu by to mohlo stačiť.

Samozrejme, pri volebnom spájaní politických strán nie vždy platí, že 2 + 2 = 4, ale v tomto prípade by to sedieť malo, hoci nikdy sa nedá vylúčiť ani to, čo postihlo v minulých voľbách koalíciu Progresívne Slovensko + Spolu. Tá v roku 2020 získala 6,96 percenta hlasov, čím tesne nesplnila kvórum potrebné na vstup do Národnej rady. Chýbalo im vtedy len 926 hlasov.

Je to od Igora Matoviča pomerne racionálny pokus zachrániť stranu Za ľudí, a tým efektívne dostať do parlamentu ďalšie dve percentá hlasov z globalistického tábora. Ssamozrejme, popritom si tým sleduje aj vlastné ciele, ale to v tejto chvíli nie je podstatné – podstatné je, že ako skúsený hráč, ktorý rozumie politike, vie, že v konečnom dôsledku bude záležať nie až tak na tom, koľko mandátov bude mať ktorá strana, ale či vôbec vznikne koalícia, ktorej bude súčasťou.

Žiaľ, toto si neuvedomuje veľká časť voličov, ale aj politikov z vlasteneckej strany barikády (a vopred sa obávam, že aj diskutujúcich pod týmto článkom). Keď sa na veci pozrieme realisticky, vidíme, že tu sú vlastne iba dve pravdepodobné možnosti, ako sa po voľbách poskladá nová koalícia. Jedna možnosť je zostava Smer-SSD – Hlas-SD – SNS, resp. Smer-SSD – Republika – SNS. Druhá možnosť je Hlas-SD – PS – KDH – Sme rodina plus niekto zo SaS, OĽaNO, Demokrati alebo niečo veľmi podobné.

Je jasné, že to sú dve dramaticky odlišné možnosti. Jedna alternatíva je viac sociálna, suverénna a konzervatívna, tá druhá ponúka totálne vazalstvo voči ríši Západu, progresivizmus, ukrajinizáciu a pokračovanie súčasného trendu nástupu novej totality a ďalšieho zbedačovania obyvateľstva.

V septembrových parlamentných voľbách v skutočnosti nevolíme jednotlivé strany, ale vyberáme si medzi týmito dvomi možnosťami. Ak budeme voliť s rozumom, môže vzniknúť, parafrázujúc klasika, „vláda miernej čiastočnej národnej sebazáchovy v medziach zákona“. Zato ak nebudeme voliť múdro, tak vznikne ďalšia z kompradorských vlád národnej zrady, ktorá by mohla byť pre našu opľúvanú a rozkradnutú štátnosť osudná.

Stále je tu časť vlasteneckých voličov, ktorá plánuje voliť nejakú inú stranu či hnutie, než spomenuté subjekty s potenciálom na vytvorenie koalície. Z rôznych dôvodov: niektorí sa o politiku nezaujímajú a vyššie uvedenú tvrdú realitu si neuvedomujú. Iní jednoducho z princípu volia len tú svoju stranu, bez ohľadu na výsledok. Ďalší neveria prieskumom verejnej mienky a myslia si, že práve tá ich strana či hnutie dostane mnohonásobne viac hlasov, než jej prisudzujú prieskumy.

Pravda je však taká, že tých mnoho rôznych agentúr, ktoré robia prieskumy, sa iba výnimočne pomýlia, resp. „pomýlia“ o viac ako niekoľko málo percent. Netreba za tým vidieť až takú ťažkú konšpiráciu, jednoducho, ani podvodníci si nemôžu dovoliť sa úplne zdiskreditovať, aj im ide o ich biznis aj v budúcnosti.

A áno, podvody s percentami pri prieskumoch sa robia. Nemáme dôkaz, s ktorým by sa dalo ísť na súd, ale sú rôzne zákulisné informácie, hovorí sa o sumách, ktoré si podaktoré agentúry účtujú za „úpravu“ výsledku v prieskume. Lenže ak všetci prisudzujú nejakej strane napríklad päť percentný výtlak, tak ona tá strana skutočne približne nejaký taký výtlak má – možno o percento vyšší či nižší, možno aj s nejakou „kreatívnou“ pomocou, ale určite to nie je pol percenta alebo dvadsať percent. A teda, ak zohľadníme uvedené možné vplyvy, na hrubú orientáciu to postačuje.

Výsledok týchto volieb sa môže lámať na tom, či prejde do parlamentu spoločná kandidátka strán SNS – Život NS – Slovenský Patriot – Národná koalícia obohatená o mená ako Tomáš Taraba, Miroslav Radačovský, Rudolf Huliak, Roman Michelko, Milan Belica, Martina Šimkovičová, Adam Lučanský a veľa ďalších, vrátane mnohých starostov a primátorov miest.

V súčasnosti je SNS tesne pod prahom zvoliteľnosti. Ak by vo voľbách neprešla, potom by nebola žiadna šanca na vznik inej vlády ako kompradorskej, globalistickej, progresívnej, pretože Hlas definitívne a radikálne odmieta ísť do koalície s Republikou a Smer sám s Republikou nebude mať dosť percent. Inými slovami: popri Smere, ktorý by mal byť víťazom volieb, musí prejsť aj Republika a SNS, inak nie je šanca vytvoriť záchranársku koalíciu.

Treba voliť múdro: nie stranícky, ale strategicky. Múdremu napovedz, menej múdreho nakopni…