Začiatkom roka 2020 ste sa aj vy nakazili covidom a liečili ste sa liekom, ktorý iní odborníci neschvaľovali, zožali ste za to aj vlnu kritiky. Vysvetlite nám, o čo išlo.

Keď sa začínal Covid-19, tak som o lieku, ktorého účinnou látkou je Inozinpranobex, čítal dve zásadné publikácie. Jedna bola z Univerzity v Birminghane a poukazovala na to, že keď tento liek užijete, tak už o hodinu a pol sa vám v krvi zvýši počet bielych krviniek, ktoré sú vírus schopné zabiť. Druhý výskum, ktorý bol publikovaný v čase prvého lockdownu, pochádzal z najprestížnejšej inštitúcie Oxfordskej univerzity, kde s tým liekom pracovali a zistili, že ak ho užijete, tak bunka, ktorá vírus obsahuje, sa bude imunitnému systému oveľa lepšie zobrazovať. To bol dôvod, prečo som ten liek užil vo chvíli, keď som mal pocit, že som sa covidom nakazil. Dal som ho aj svojmu synovi a v podstate sme to prekonali veľmi dobre.

Že som za to bol kritizovaný mi samozrejme neprekážalo. Prečítali si to totiž aj ďalší odborníci vo svete a skončilo sa to tak, že sa našla farmaceutická spoločnosť v Indii, ktorá ten liek syntetizovala sama a realizovala všetky predklinické a klinické štúdie. Išlo o dvojité, placebom kontrolované štúdie. Preukázali, že ak tento liek užívate spolu s akoukoľvek štandardnou liečbou, tak už koncom prvého týždňa sa počet príznakov zníži o 20 percent a ak ho užijete ambulantne, tak až o 30 percent.

Ten liek sa dnes používa na liečbu skoro 1,5 miliardy ľudí v Indii, napriek tomu, že v stredoeurópskom regióne sa nepoužíva vôbec. Prečo, tak to nedokážem pochopiť, lebo ten liek sa vlastne zameriava na jednu zo základných komplikácií covidu, ktorou je primárna vírusová imunosupresia. To znamená, že akonáhle sa vírus dostane do ľudského organizmu, snaží sa potlačiť tvorbu bielych krviniek. V tom je veľmi podobný horúčke Dengue a osýpkam, čo sú veľmi imunosupresívne vírusy. Napríklad u ľudí, ktorí majú cukrovku alebo u starších ľudí, ktorým už imunita nefunguje dobre, to môže byť veľký problém.

Ak ale máte liek, ktorý ide proti tej imunosupresii a naopak zvyšuje počet bielych krviniek, ktoré sú vírus schopné zabiť, tak to samozrejme pomáha a efekt tohto lieku bol v tomto smere preukázaný.

Viac vo videorozhovore:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

V našich zemepisných šírkach takéto lieky neboli dostupné a niekoľko mesiacov sme čakali na vakcíny, ktoré ale od začiatku vzbudzovali obavy nielen u verejnosti, ale aj mnohých odborníkov. Čo o mRNA vakcínach vieme o 5 rokov neskôr?

Myslím si, že o nich nevieme skoro nič. Už keď sa táto očkovacia látka vyvíjala, s veľkou pravdepodobnosťou boli dobre zmapované príznaky, ktoré sa objavujú krátko po očkovaní, buď lokálne alebo celkové. Ako napríklad bolestivosť, či začervenanie v mieste vpichu, horúčka, únava, bolesti svalov a kĺbov. Ale o prípadných ďalších príznakoch nevieme nič, informácie nie sú k dispozícii.

Ono to vlastne ani nie je vakcína, v skutočnosti je to určitý druh terapie, keď pomocou tukovej guličky – to je na tom vlastne to najgeniálnejšie – prenesiete do akejkoľvek bunky v ľudskom tele mRNA informáciu, ktorá slúži ako kód pre ribozómy. Ribozómy si môžete predstaviť ako 3D tlačiareň, ktorá na povrchu bunky začne produkovať spike proteíny. Vďaka tomu je taká bunka pre biele krvinky ľahko rozpoznateľná ako cudzia a je okamžite zničená.

Počas používania tejto očkovacej látky sa podarilo zistiť, že nie je pravda to, že ak tukovú guličku v očkovacej látke aplikujete do svalu, ostane v ňom. Tukové guličky s mRNA informáciou sa môžu dostať kamkoľvek do tela a ostať tam môžu až 6 mesiacov. Takže akékoľvek tkanivo v tele tou tukovou guličkou môže byť označené, ako cudzie a následne môže byť zničené bielymi krvinkami.

Ale zistili sme aj inú vec. Po prvom očkovaní si síce imunitný systém hovorí – dobre, táto svalová bunka vyzerá ako koronavírus, takže ju zničím, ale aj tak si myslím, že je to len obyčajná svalová bunka a nemal by som to spraviť. A keď človeka očkujete druhou dávkou, imunitný systém si povie – ale veď toto je naozaj svalová bunka a nemal by som ju ničiť. A následná tvorba protilátok je iba povrchná a tie sa teda na vírus už neviažu tak dobre. Takže, čím viac očkovacích látok človeku dáte, tým menej sa protilátky na vírus viažu.

Čím to je, že ani po rokoch nemáme k dispozícii relevantné štúdie, ktoré by jednoznačne zodpovedali otázku, či mRNA vakcíny bezpečné sú alebo nie?

Zásadný problém je v tom, že po už krátkej dobe, asi po pol roku alebo maximálne roku – počas ktorej tie štúdie prebiehali štandardne, teda bola skupina ľudí, ktorí boli očkovaní vakcínou a druhá, ktorá dostala placebo – boli vakcínou preočkovaní aj tí ľudia, ktorí mali predtým placebo. Takže žiadne dlhodobé účinky sa zistiť nedajú.

To je jeden z dôvodov, prečo som sa vždy snažil o to, ale sa spravili analýzy u očkovaných, aj neočkovaných osôb – samozrejme aj s ohľadom na to, či covid v oboch skupinách prekonali raz, dvakrát alebo aj viackrát – a aby sa následne porovnali, či sa tie skupiny líšia vo výskyte nových, chronických ochorení, prípadne akýchkoľvek iných ochorení.

Zrealizovať niečo také nie je nijak komplikované. Napríklad v Česku tie dáta sú, k dispozícii ich majú v Ústave zdravotníckych informácií a štatistiky, ale nikto tie analýzy nerobí. Myslím si, že to je škoda. Lebo ak si myslíme, že je tá vakcína dobrá a spoľahlivá, tak by sme tie analýzy mali spraviť a upokojiť obyvateľstvo. Povedať im – pozrite sa, antivaxeri nemali pravdu, máme údaje o 4 miliónoch očkovaných a 4 miliónoch neočkovaných a výsledky ukazujú, že všetky parametre sú v poriadku. Ale to sa nedeje.

Ak by sme sa vás, ako uznávaného odborníka spýtali, či sa tí, ktorí sa mRNA vakcínami dali zaočkovať, majú čoho obávať alebo môžu byť pokojní, čo by ste odpovedali?

Ak od očkovania mRNA vakcínou uplynulo viac, ako pol roka a človek nemal žiadne zdravotné problémy, určite môže byť pokojný. Vyzerá to tak, že spomínané tukové guličky sa po tomto čase v tele už nenachádzajú a žiadne iné tkanivo už teda poškodiť nemôžu.

Osobne si myslím, že pre mladého zdravého človeka je zbytočné, aby sa takto nechal imunizovať.

Jedna zaujímavá štúdia na deťoch bola realizovaná v USA. Boli medzi nimi deti zaočkované, aj nezaočkované a pozorovali ich 8 mesiacov. Zistilo sa, že zaočkované deti boli na ochorenie covidom 2,5-krát náchylnejšie a 2,6-krát častejšie mali klinické príznaky, v porovnaní s deťmi, ktoré zaočkované neboli. Zdôrazňujem, že to bola štúdia, ktorú realizovalo Centrum pre kontrolu chorôb v Atlante v USA. Jej výsledky sa nedajú nijak spochybniť a jasne poukazujú na to, že očkovanie detí je úplne zbytočné.

Samozrejme, dá sa to extrapolovať aj na dospelých. Ten fenomén je imunologicky veľmi dobre popísaný, volá sa to „očkovaním zhoršený následný priebeh infekcie“. Takže, o tomto vieme, ako to vzniká a myslím si, že keď sa ten fenomén preukázal u malých detí, tak by sa určite preukázal aj u zdravých dospelých.

Na druhej strane ľudia, ktorí sú na tom zdravotne zle, majú ťažké chronické ochorenia – napríklad obezitu alebo cukrovku – tak pre tých môže byť akákoľvek infekcia, aj chrípka, smrteľná. Takíto ľudia, ak sa tak rozhodnú, nech očkovaní sú. Zvyšok populácie by ale proti covidu očkovaný byť nemal. Pretože riziko, o ktorom momentálne v súvislosti s očkovacou látkou vieme, podľa mňa prevyšuje jej prínos.

Vráťme sa ešte na začiatok obdobia covidu. Dosť sa debatovalo o tom, odkiaľ ten vírus prišiel, kde sa vzal. Všeobecne sa tvrdilo, že sa na človeka preniesol z netopiera a ak sa náhodou niekto čo i len zamyslel nad tým, či napríklad nemohol uniknúť z laboratória, bol automaticky označený za konšpirátora. Ale práve tento „dezolátsky“ názor sa v ostatnom čase označuje za realistickejší.

Nie je úplne jednoduché to vysvetliť, ale skúste si predstaviť krajčírsky meter. Genetická informácia vírusu chrípky vyzerá ako krajčírsky meter, kde jednotka je červená, dvojka zelená, trojka je fialová a takto to pokračuje. A vy podľa tej genetickej informácie vlastne vidíte, či do toho vstúpila chrípka vtáčia alebo prasacia, chrípka konská a podobne. Môžete vidieť aj všetky prípadné mutácie.

A zrazu sa objaví vírus, ktorý – ak to trochu preženiem – má prvých 50 čísel na tom krajčírskom metri červených a druhých 50 je modrých…

Tomu, kto má nejaký rozum je jasné, že príroda niečo také vytvoriť nemohla a musí ísť o niečo, čo bolo vytvorené umelo a uniklo to z laboratória. A že to uniklo z laboratória potvrdila už aj Správa o epidémií covidu senátu Spojených štátov. Jeden z prvých bodov Správy je o tom, ľudia, ktorí tvrdia, že vírus unikol z laboratória, nemajú byť považovaní za konšpirátorov.

Správa pochádza z novembra minulého roka a je samozrejme prístupná a dostupná na stiahnutie. Tým, ktorým sa to nechce čítať celé – naozaj detailne sa tam popisujú všetky prešľapy, ktoré sa počas covidovej epidémie stali – stačí, keď si prečítajú prvých 5 strán. A ak niekto nevie po anglicky, Google mu to určite preloží.

Čo vravíte na prístup farma-firiem a takisto našich elít, ktoré biznis s vakcínami dojednávali?

Čo ja považujem za naozaj zlé je to, že v období, keď sme si mysleli, že tie vakcíny budú dobré a že nás všetkých zachránia, tak farmaceutické spoločnosti vystupovali v takej superiórnej pozícii a politici vystupovali v pozícii minoritnej. Vraveli „prosíme vás, dajte nám ešte milión dávok, dajte nám ešte ďalší milión dávok, a ďalší…“. Firmy to využili a povedali „dobre, my vám to dodáme, ale budete to do nás odoberať ďalších 5 rokov v takom a takom množstve“.

Myslím si, že z hľadiska Európskej komisie je veľmi zlé, že tým výrobcom nepovie – pozrite sa, pomohli ste nám a zarobili ste na tom. Ale my pracujeme na Green deale, tak prečo máme tie vakcíny nezmyselne vyrábať a potom ich nezmyselne spáliť? Dohodnime sa, že budeme brať iba 20 percent vakcín“.

Ak toto EK s výrobcami vakcín nevie dohodnúť, tak ako nám chce nejakým spôsobom dirigovať mier, riešiť migráciu atď… To jednoducho nejde, to je tak bezzubá politika, že…

Teda, farmaceutické firmy využili tú superiórnu pozíciu a dnešné vedenie EÚ s tým nevie vôbec nič spraviť. K nám do Českej republiky stále prúdia vakcíny, počká sa, kým expirujú, spália sa a prídu ďalšie.

Čo si profesor Beran myslí o najnovšej správe splnomocnenca vlády Kotlára a aké boli podľa neho najväčšie chyby pri manažovaní covidu v Česku, sa dozviete vo videorozhovore.