Čo napísal premiér Jánovi a Martine do nebíčka? A čo by mu Ján a Martina odpísali?

Bratislava 23. februára 2021 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Predseda vlády Slovenskej republiky Igor Matovič pri príležitosti tretieho výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej napísal týmto dvom zosnulým na svojom facebooku naozaj dojemný list. Čo by mu naň odpísali oni?

List premiéra Igora Matoviča Jánovi a Martine:

„Jánovi a Martine do Nebíčka

V tomto čase, tri roky dozadu, keď Vám píšem tento list, zákerný vrah striehol pri Vašom dome s úmyslom vziať Vám život. Len preto, lebo sa Jano rozhodol mafii ísť po krku.

Janko, nikdy som Ti to osobne nestihol povedať, ale veľmi som Ťa obdivoval. Odvaha, ktorou si tvrdošijne ťal do živého, bola výnimočná. Ty, mladý zasran, sorry, si každým článkom a odhalením ukazoval, ako by si svoju prácu mali robiť iní, ktorí nemali ani za máčik Tvojej odvahy – poctivo, odvážne, pokorne.

Ja som Tvoje články hltal, ale priznávam, ako opozičný poslanec som im väčšiu pozornosť už nevenoval … považoval som ich za ,vybavené‘ – tak dokonale spracované dielo, že lepší návod na prácu už vyšetrovateľia ani potrebovať nemohli.

Cítim sa zodpovedný za Tvoju smrť, aj Tvojej Martinky. Celý čas sa neviem zbaviť pocitu, že ak by sa nám podarilo vládu v roku 2016 zložiť, Ty aj s Tvojou láskou ste mohli žiť.

Janko a Martinka, vždy, keď zbadám Vašu usmiatu fotku, mám chvíľku pocit, akoby to nebola pravda. Potom precitnem. Nie, tu už s nami nie ste, ale verím, že sa máte radi v Nebíčku.

Buďte tam šťastní a ja Vám tu verejne sľubujem, že urobím čo len bude v mojich silách, aby sme si tu zo Slovenska urobili také miesto pre život, po akom ste obaja túžili.

Verím, že Dobro nezomiera. Prosím, myslite na nás a buďte našimi anjelmi strážnymi. #ZaJánaAMartinu“

Toľko list Igora Matoviča Jánovi a Martine do nebíčka z 21. februára 2021. Ján a Martina mu už, žiaľ, na jeho dojemný odkaz nemôžu odpísať. Preto si skúsme predstaviť, čo by mu asi tak mohli odpovedať, keby mohli.

„Milý Igor,

Ďakujeme Ti za Tvoje hrejivé slová. Síce Ťa nič nestáli a neprajníci Ťa iste budú obviňovať, že si ich písal z vypočítavosti, ale sme si takmer istí, že keby si mohol, tak by si to, čo píšeš, dokázal aj činmi, lebo taký vrúcny list môže napísať iba človek citlivý a úprimný.

Síce sme sa stretli iba párkrát v živote, aj to len kdesi na tlačovke, takže nebyť tej vraždy, možno by si dodnes sotva vedel, ako sa volám, keby si ma uvidel v supermarkete, a Martinu si asi v živote nestretol, ale chápeme Tvoje dojatie nad našou smrťou: vieme, že Ty si vždy bol na strane tých, ktorí písali o špinavých kšeftoch a prepojeniach zbohatlíkov a korupčníkov. A sme tu v nebíčku šťastní, že Teba sa nič také netýka, a že v Tvojej vláde sa nič podobné nedeje, že Vy to robíte transparentne a antikorupčne.

Ani sa na Teba nehneváme, že si sa kamarátil s Kočnerom, že si s ním kávičkoval a Tvoj (vtedy ešte) blízky koaličný kamoš s ním zvykol raňajkovať a plánovať, kto bude generálnym prokurátorom, lebo vieme, že to bolo o niečom úplne inom, ako keď s ním komunikovali smeráci.

Nikdy sme nemali príležitosť sa Ťa spýtať, ako si myslel výrok „Míľnik, ktorý sme dosiahli vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice by, predpokladám, mohol konečne spôsobiť aj návrat k svedomiu pri poslancoch Smeru,“ ktorý si vyriekol pár týždňov po našom zavraždení. Vyznelo to vtedy takmer ako keby si patril k tým, ktorí našu vraždu plánovali, aby ju zneužili pre svoje špinavé zámery.

Lenže teraz, keď si nám napísal taký úprimný a dojímavý list, je nám jasné, že všetko bolo úplne inak, že Ty za nami skutočne a nefalšovane smútiš. Odtiaľto z nebíčka vidíme, ako po večeroch plačeš pri našej fotke, ktorú máš na nočnom stolíku, ako za nás každý deň zapaľuješ sviečku, a ako si si musel kúpiť nový notebook, lebo ten starý sa Ti celý premáčal od sĺz nad naším osudom, keď si nám písal list do nebíčka.

Inak sa tu máme dobre, len je tu teraz trochu plno, čo sa sem navalili tisíce ľudí, ktorí sa nakazili koronou v radoch čakajúc na Tvoje testovanie, pri bujarých oslavách s spolu s ostatnými, ktorým vyšli testy tiež negatívne, ale pritom boli v skutočnosti infekční, a tiež tí, ktorí vďaka systematickému úsiliu Tvojich podriadených nemohli zohnať Ivermektín.

Ďakujeme Ti za Tvoj sľub, že urobíš všetko pre to, aby zo Slovenska bolo také miesto pre život, po akom sme my obaja túžili. My Ti zase na oplátku sľubujeme, že sa tu prihovoríme za to, aby si sa Ty potom, ako opustíš pozemský svet, dostal na také miesto, aké si zasluhuješ.

S pozdravom

Ján a Martina“