Môj profil 
Predplatné
Katastrofická migrácia je predovšetkým dôkazom, že štát nefunguje. V normálnom právnom štáte so zdravou trhovou ekonomikou by sa niečo také nemohlo diať z viacerých dôvodov.
Predovšetkým už preto, že základným znakom štátu je fungujúca hranica, ktorú si štát dokáže uchrániť – čo sa v tomto prípade nepodarilo. Že EÚ dopustila vznik a existenciu masového prevádzačského systému, to je škandalózne zlyhanie, za ktorým treba vidieť osudové prešľapy konkrétnych inštitúcií a politikov, za ktoré však nebol nikto potrestaný.
Ochrana hranice však nie je len o ochrane pred prvotným vstupom problémových elementov: logickou súčasťou ochrany je aj schopnosť plnohodnotne sa s nimi vysporiadať, efektívne zlikvidovať hrozby z nich vyplývajúce a v prípade potreby ich z krajiny vylúčiť. Vidíme, že ani toto nefunguje: Európa nedokáže migrantov na svojom území efektívne identifikovať, kontrolovať, postihovať ani vyhostiť.
Štát je nástrojom občanov a mal by konať v ich záujme – a teda aj hranica by mala fungovať selektívne: želané vpúšťať dnu, neželané nevpustiť. Vidíme, že táto funkcia selektívnej priepustnosti európskej hranice nefunguje: na rozdiel od USA, Kanady, Austrálie, Izraela, Japonska či iných krajín, ktoré si vyberajú a prijmú len toľko a takých ľudí, ktorých potrebujú, Európa prijíma neobmedzený počet prišelcov, vrátane tých, pre ktorých tu vôbec neexistuje a ani nebude existovať trhové uplatnenie.
A tu je ďalší dôvod, prečo by v zdravom štáte nemohlo dôjsť ku vzniku migrantskej katastrofy: ekonomika. Ekonomicky normálne fungujúci systém nemôže byť nastavený tak, aby štát – čiže občania prostredníctvom svojich daní – financoval cudzincov, ktorí navyše sú v produktívnom veku, a ktorí nie sú súčasťou ekonomického systému a ani perspektívne ním nebudú. Vylúčením z finančných tokov by mal zdravý trhový systém prirodzene utlmiť všetky formy parazitizmu, hovoria kapitalistickí ekonómovia, ale vidíme, že v európskej praxi je čosi inak: narastá počet neproduktívnych ľudí, ktorých systém živí, ale ktorí nie sú, nechcú, nemôžu byť súčasťou systému a nie je tu pre nich, s ich schopnosťami, návykmi, vzdelaním či mentálnym nastavením zmysluplné trhové uplatnenie.
V normálnom, fungujúcom právnom štáte by nemohli vzniknúť getá. Prečo? Tie vznikajú tak, že ľudia utekajú pred nekompatibilnými prišelcami a na takto uprázdnené miesta sa potom sťahujú ďalší nekompatibilní prišelci. Vo fungujúcom právnom štáte, kde štát naozaj ochraňuje práva občanov, ktorí si ho založili a sú jeho základom, by mala existovať účinná ochrana práv ľudí ohrozených a znevýhodnených týmto spôsobom, čo by zabránilo vzniku no-go zón už v zárodku. Lenže tento mechanizmus tu zjavne nefunguje, v dôsledku čoho sa rozkladajú pôvodné komunity na úkor nových.
Ďalším znakom štátu je jeho schopnosť uplatňovať svoju moc, svoje zákony na vlastnom území. Lenže vidíme, že v no-go zónach platia iné zákony. Polícia sa v niektorých krajinách dokonca bojí chodiť do oblastí ovládaných novou mocou. Občania sa navyše boja aj reklamovať, že štát, ktorý by nemal byť ničím iným, než občanmi plateným servisom na zabezpečovanie ich potrieb a bezpečnosti, si túto svoju funkciu neplní. Ba nielen že si ju neplní, ale on sa dokonca ešte stavia proti vlastným občanom a namiesto toho ochraňuje cudzincov, ktorí štát v princípe rozkladajú za účelom ustanovenia svojho vlastného zriadenia a svojich vlastných pravidiel.
Vidíme, že niektoré európske štáty, resp. ich únijný zväzok, dopustili vznik migračnej krízy nevídaných rozmerov v dôsledku neplnenia svojich základných funkcií. Malo by to byť pre nás ponaučením. Na Slovensko sa, našťastie, tento problém zatiaľ nerozšíril, ale času nám veľa nezostáva. V budúcnosti nás bude môcť pred katastrofou zachrániť iba spoľahlivo fungujúci štát, ktorý bude naozaj plniť všetky svoje funkcie: chrániť svoje hranice, svoje územie, svojich občanov, svoje zákony a svoju identitu.
Ivan Lehotský
.jpg)
