Bratislava 4. decembra 2022 (HSP/Moderndiplomacy/Foto:Twitter)

Aby sme mohli presne definovať „víťazstvo“ vo vojne na Ukrajine, je nevyhnutné definovať, kto sú obe strany, ktoré vedú túto vojnu, píše Eric Zuesse pre Modern Diplomacy. Napríklad: keď Amerika bojovala v druhej svetovej vojne, viedla vojnu na cudzích bojiskách a s vlastnými vojskami a zbraňami, a aj keby Amerika zvíťazila na ktoromkoľvek z týchto bojísk, stále by mohla byť v druhej svetovej vojne porazená jednoducho tým, že Hitler vyhral druhú svetovú vojnu. Ktorékoľvek bojisko bolo len časťou samotnej vojny; a táto vojna, druhá svetová vojna, nebola definovaná žiadnym z jej mnohých bojísk. Je rozdiel medzi bojiskom, na ktorom sa vedie vojna, a vojnou, ktorá sa vedie

Avšak: keď Amerika bojovala a stále bojuje v Sýrii, vedie na tomto bojisku vojnu proti Sýrii, za zmenu režimu v tomto štáte; a JEDINE nahradením sýrskej vlády vládou, ktorú vláda USA podporuje, by Amerika (a jej spojenci v tejto vojne) „vyhrali“ túto vojnu, na tomto bojisku (Sýria), ktoré je JEDINÝM bojiskom tejto vojny. V tomto prípade je teda víťazstvo na tomto bojisku to isté ako víťazstvo Ameriky a jej spojencov v tamojšej vojne proti tomuto štátu. Amerika (na rozdiel od druhej svetovej vojny) nevedie túto vojnu proti Sýrii pomocou vlastných vojsk a zbraní, ale najíma si zástupné armády – najmä separatistických Kurdov a džihádistov vedených al-Kájdou – s cieľom dosiahnuť tam zmenu režimu, ktorú vláda USA schvaľuje. Pokiaľ sa tak nestane, Amerika vojnu, ktorú vedie v Sýrii, prehrá. (Možno aj to je dôvod, prečo sa americké jednotky odtiaľ úplne nestiahli, hoci sýrska vláda opakovane nariadila ich odchod: Amerika nechce v Sýrii prehrať, tak ako prehrala v Afganistane a vo Vietname). Avšak: vojna v Sýrii nie je vojnou medzi sýrskou vládou a tamojšími americkými proxy-armádami; je to naopak vojna medzi Amerikou a Sýriou, ktorú vedie Amerika na tomto bojisku s použitím zahraničných vojsk s cieľom poraziť Sýriu.

Podobne vojna na Ukrajine nie je vojnou medzi Ukrajinou a Ruskom, ale v prípade Ukrajiny ide len o zástupné bojisko a zástupnú armádu na strane Ameriky.

Vojna na Ukrajine je vojnou, ktorú Amerika iniciovala proti Ukrajine vo februári 2014 americkým prevratom, ktorý tam zvrhol demokraticky zvolenú a neutralistickú ukrajinskú vládu a nahradil ju zúrivo protiruskou a proamerickou vládou na hraniciach Ruska, aby sa v konečnom dôsledku mohla umiestniť len 500km od Kremľa. USA rakety, ktoré by boli len päť minút letu od bombardovania ruského ústredného velenia – čo je príliš málo času na to, aby ruské ústredné velenie bolo schopné overiť toto odpálenie a následne odpáliť svoje vlastné odvetné rakety.

Pre Ameriku by víťazstvo v tejto vojne zo strany Ukrajincov na ukrajinskom bojisku (t. j. zo strany tejto zástupnej armády na tomto zástupnom bojisku proti Rusku) znamenalo šachovanie Ruska, a teda premenu Ruska na ďalší vazalský štát USA bez ohľadu na to, čo by si Rusi želali – a práve to americký režim požaduje: „zmena režimu v Rusku“. To je tamojší cieľ Ameriky (a jej „spojencov“ alebo vazalských štátov).

Aby Rusko túto vojnu na ukrajinských bojiskách vyhralo, znamenalo by to, že Rusko porazí tamojšiu vládu nastolenú USA a na Ukrajine nezriadi neutralistickú vládu, ktorá tam bola pred americkým prevzatím Ukrajiny v roku 2014, ale namiesto nej vládu nastolenú Ruskom, ktorá nariadi všetkým vojskám a poradcom USA a ich spojencov – vrátane všetkých amerických vazalských národov a najmä NATO – opustiť krajinu a zavrieť dvere, zapečatiť hranice Ukrajiny pred všetkými americkými vazalskými národmi. To by znamenalo povedať všetkým Ukrajincom, ktorí chcú odísť na „Západ“, aby odišli a nikdy sa na Ukrajinu nevracali. V tom čase by Rusko vyzvalo USA a ich vazalské národy (alebo „spojencov“), aby každému takémuto Ukrajincovi poskytli akúkoľvek pomoc, finančnú alebo inú, ktorú by tento človek mohol potrebovať na presídlenie do amerického impéria. Avšak aj v prípade, že USA a ich spojenci odmietnu poskytnúť takúto pomoc, osoba sa musí presťahovať a už sa nikdy nevrátiť – aj keď by potom bola bez štátnej príslušnosti. Každý, kto by chcel zostať na Ukrajine, by musel podpísať prísahu vernosti novej, proruskej ukrajinskej vláde. To by automaticky znamenalo právo voliť v budúcich voľbách na novej Ukrajine.

Jedinou alternatívou k jasnému víťazstvu ktorejkoľvek strany v tejto vojne by bolo, keby Amerika súhlasila s požiadavkou Ruska, aby Amerika uznala legitímnosť vtedy existujúcej deliacej čiary medzi oboma stranami, a keby Rusko premiestnilo svoje hlavné mesto z Moskvy do Novosibirska (cez 3 000 km od Ukrajiny) alebo do iného mesta, ktoré by bolo dostatočne vzdialené od NATO, aby Amerika v dohľadnej budúcnosti už vôbec nemohla reálne ašpirovať na šach a kontrolu nad Ruskom. To by znamenalo ústupky na oboch stranách, žiadnu výhru ani pre jednu stranu. (Presunutím hlavného mesta do Novosibirska by sa zároveň hlavné mesto dostalo do blízkosti centra Ruska a do jeho ázijskej časti – čo by bolo do budúcnosti vhodnejšie, bližšie k Číne. Amerika by bola naďalej najväčšou hrozbou pre svetový mier; jediný spôsob, ako to zastaviť, by bolo víťazstvo Ruska na Ukrajine nad Amerikou.

Amerika sa pokúša uskutočniť plán, s ktorým prišiel Cecil Rhodes v roku 1877 a ku ktorému Ameriku zaviazal Harry Truman 25. júla 1945 a v ktorom sa GHW Bush počnúc 24. februárom 1990 zaviazal, že Amerika a jej spojenci budú pokračovať minimálne dovtedy, kým nebude Rusko porazené. Barack Obama len začal túto fázu tohto rhodesovského plánu, fázu, ktorá by mohla vyvolať tretiu svetovú vojnu s jadrovými zbraňami a všetko ukončiť, ak Rusko nedosiahne jasné víťazstvo nad americkým impériom.