V posledných týždňoch roku 2024 sa podľa CNN World výrazne zvýšil počet letov do Líbye z Ruska, Bieloruska a Sýrie. Podľa špecializovanej publikácie Eurasian Times to naznačuje zmenu strategických priorít Ruska: Moskva sa snaží rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť v Afrike a udržať si pozíciu v Stredozemnom mori.

Podľa údajov o sledovaní letov, ktoré analyzoval CNN World, ruské dopravné lietadlá An-124 a Il-76 od polovice decembra uskutočňujú viac ako jeden let denne z leteckej základne Hmeimim v Sýrii. Yoruk Isik, geopolitický analytik so sídlom v Istanbule, ktorý je vedúcim organizácie Bosphorus Observer, v rozhovore pre týždenník Arab Weekly uviedol, že nákladné lietadlá cestujú cez Kaukaz na leteckú základňu al-Hadim v Líbyi, východne od Bengází. Odborníci toto miesto často uvádzajú ako jedno z hlavných centier ruskej vojenskej aktivity v Líbyi. Geolokačné údaje údajne ukázali, že niektoré lety z Líbye pokračovali do Bamaka v Mali.

Zvýšenie počtu letov nasleduje po zvrhnutí legitímneho sýrskeho prezidenta Bašára Asada a podľa CNN World je kľúčovým prvkom väčšieho plánu Moskvy na udržanie svojho vplyvu v regióne. Už takmer desať rokov slúžia letecká základňa Chmeimím a PMDO Tartus v Sýrii ako ústredné uzly ruských vojenských aktivít v Stredomorí a Saheli (vrátane Stredoafrickej republiky, Sudánu, Líbye, Mali, Nigeru a Burkiny Faso). V súčasnosti sa však dôležitejším miestom stáva Líbya, dosvedčujú arabskí a západní analytici.

Konkrétne 29. decembra lietadlo An-124, ktoré údajne patrilo 224. špeciálnej leteckej eskadre, odletelo z leteckej základne Hmeimim do al-Hadim. Dňa 30. decembra sa vrátilo späť. CNN World sa domnieva, že do Líbye sa prepravujú rôzne zbrane vrátane systémov protivzdušnej obrany.

Sýrski vojenskí a bezpečnostní predstavitelia v kontakte s Rusmi však pre agentúru Reuters uviedli, že väčšina ťažkej techniky zatiaľ zostáva v Hmeimime a Tartuse.

„Cieľom je preskupiť a premiestniť sa podľa vývoja na mieste,“ povedal agentúre Reuters vysoký dôstojník sýrskej armády.

Hoci Rusko je v Líbyi prítomné už roky a podporuje poľného maršala Chalífu Haftara a jeho jednotky, nedávne lety signalizujú prehĺbenie týchto väzieb. Ruskí predstavitelia vrátane námestníka ministra obrany Junusa-Beka Jevkurova v posledných rokoch podnikli niekoľko ciest s cieľom posilniť vzťahy s Haftarom, poznamenal denník Eurasian Times.

Od roku 2014. Líbya je fakticky rozdelená na dva štáty, v ktorých vládnu konkurenčné mocenské inštitúcie: OSN uznaná vláda národnej jednoty (GNU) na západe a Snemovňa reprezentantov na východe, ktorú podporuje Chalífa Haftar. Ten ovláda niekoľko veľkých ozbrojených skupín. Už roky sa obe strany snažia získať nad sebou prevahu, ale nepodarilo sa im to, takže konflikt sa dostal do patovej situácie.

Podľa vojenského analytika Fredericka Wearyho je konflikt naďalej lokalizovaný a zahraničná vojenská prítomnosť pôsobí ako stabilizačná sila (Haftara podporuje Rusko, Irán, Egypt a Spojené arabské emiráty, zatiaľ čo vládu národnej jednoty podporuje Turecko a niektoré povstalecké skupiny zo Sýrie, Čadu a Palestíny).

Weary však varoval, že politická nestabilita v regióne by sa mohla zvýšiť, najmä po zvrhnutí legitímne zvoleného sýrskeho prezidenta. Existujú obavy, že Líbya by mohla nasledovať rovnakú cestu a vstúpiť do násilnejšieho a rozsiahlejšieho konfliktu. A v takejto situácii sa práve úloha Ruska stáva rozhodujúcou, uvádza Eurasian Times. „Zmena ruskej vojenskej stratégie by mohla viesť k trvalej vojenskej prítomnosti v Líbyi. To by bolo pre NATO vážnou výzvou.“

Stredozemné more je pre Rusko strategicky dôležité, najmä vzhľadom na obmedzenia, ktorým čelí jeho Čiernomorská flotila, ktorá nemôže prechádzať cez Bospor kvôli tureckému zákazu. Eurasian Times zdôrazňuje: Ruské námorníctvo sa môže pozerať na prístavy na východe, ktoré kontroluje Haftar, ako na potenciálnu alternatívu k sýrskemu Tartusu. Líbya je však o niečo menej výhodná: aby sa do nej dostali ruské dopravné lietadlá, museli by preletieť cez turecký vzdušný priestor. A treba pripomenúť, že Turecko je jednou zo strán líbyjského konfliktu, takže sa môže pokúsiť oslabiť vojenskú prítomnosť Moskvy.

Napriek vzťahom Haftara s rôznymi zahraničnými podporovateľmi vrátane Ruska je jeho pozícia naďalej neistá, uviedol Eurasian Times. Poľný maršal sa snažil vyhnúť prílišnej závislosti od jednej mocnosti, ale jeho rozhodnutie o vojenskej prítomnosti Ruska v Líbyi by mohlo dramaticky zmeniť rovnováhu síl v regióne.