Sociálna úzkosť u mladých narastá, upozorňuje odborníčka

Odborníčka zdôrazňuje, že spúšťače sociálnej úzkosti môžu byť rôznorodé a často sa prejavujú počas dospievania, keď mladí začínajú výraznejšie vnímať názory okolia a hodnotenie rovesníkov. „Sociálna úzkosť sa často naplno prejaví až v období dospievania. A nie je výnimkou, že dieťa malo detstvo bez problémov,“ objasňuje Frombergerová. Varovnými signálmi sú podľa nej napríklad silný strach z kritiky, vyhýbanie sa odpovediam pred triedou, obavy zo spoločenských podujatí, ťažkosti pri nadväzovaní vzťahov, ako aj fyzické prejavy ako búšenie srdca či potenie.

Zástupkyňa vedúcej katedry tiež upozorňuje na rozdiel medzi bežnou neistotou a sociálnou úzkosťou. „Ak sa dospievajúci začne vyhýbať spoločenským situáciám alebo kvôli nim výrazne trpí, už nejde len o bežnú súčasť dospievania,“ uviedla. Sociálna úzkosť pritom môže postihovať nielen introvertov, ale aj extrovertov, ktorí napriek spoločenskej povahe môžu mať silný strach z hodnotenia inými.

Výskumy dlhodobo poukazujú na vyšší výskyt úzkostných ťažkostí u dievčat. „Dievčatá častejšie uvádzajú pocity osamelosti, nervozity, nižšiu životnú spokojnosť a ďalšie ukazovatele psychickej nepohody,“ doplnila Frombergerová. Rozdiely medzi mestom a vidiekom zatiaľ nie sú preukázané. Významnejšiu úlohu zohráva skôr kvalita rodinných vzťahov, pocit bezpečia doma, vzťahy s rovesníkmi či ekonomická situácia rodiny.

Sociálna úzkosť môže ovplyvniť aj veľmi nadaných žiakov. „Takýto žiak často dosahuje vynikajúce výsledky v písomných testoch, ale bojí sa prihlásiť počas hodiny, vyhýba sa ústnym prezentáciám a celkovo odmieta vystupovať pred triedou,“ poukazuje odborníčka. Tieto ťažkosti môžu mať dlhodobý dopad na výber štúdia alebo budúceho povolania, keďže sa mladí môžu rozhodovať podľa obavy zo spoločenských výkonov.

Dôležité je nepodceňovať úzkosť a nevypúšťať obavy dieťaťa slovami ako „to nič nie je“, ale vytvoriť bezpečný priestor na rozhovor a podporovať postupné zvládanie náročných situácií. Anna Frombergerová tiež odporúča vyhľadať odborníka, ak ťažkosti trvajú dlho alebo výrazne ovplyvňujú kvalitu života. „Sociálna úzkosť patrí medzi psychické ťažkosti, ktoré sa dajú pomerne dobre liečiť,“ dodáva a spomína účinnú metódu kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT), ktorá pomáha mladým lepšie porozumieť svojim myšlienkam a emóciám a prekonávať obavy zo spoločenských situácií.

Ambis Univerzita, kde Anna Frombergerová pôsobí, je najväčšou súkromnou univerzitou v Česku a na Slovensku, so sídlami v Prahe, Brne a Bratislave. Poskytuje študentom možnosť štúdia rôznymi formami: prezenčnou, dištančnou i kombinovanou.