Bratislava 24. mája (TASR) – Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.
Knihu Veľkomoravské legendy a povesti, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tatran v Bratislave roku 1990, môžeme oprávnene nazvať súborným vydaním prakticky všetkých literárnych pamiatok z čias Veľkej Moravy. Súbor zostavil, preložil, záverečnú štúdiu napísal a podrobnými poznámkami a vysvetlivkami opatril významný slovenský historik Peter Ratkoš (1921-1987).
Úvodnú popularizačnú esej k dielu napísal rovnako významný slovenský jazykovedec Eugen Pauliny (1912-1983). Z koncepcie súboru už na prvý pohľad jednoznačne vyplýva, že rozhodujúca časť literárnych pamiatok z čias Veľkej Moravy sa viaže k menám solúnskych bratov sv. Cyrila a sv. Metoda. Buď sú priamo autormi, alebo sú objektom literárneho stvárnenia. Na základe tohto zistenia prekladateľ a zostavovateľ súbor rozdelil na štyri základné kapitoly: Konštantín-Filozof – učiteľ slovienskeho národa, Metod – prvý arcibiskup a slávny učiteľ slovienskeho národa, Konštantín a Metod o sebe a svojom diele a Súmrak Veľkej Moravy.
V rámci týchto cyklov si čitateľ i odborný záujemca môže nájsť v súčasnej spisovnej slovenčine životopisné legendy o oboch bratoch, teda Panónsku legendu, Rímsku legendu, Chersonskú legendu, Bulharskú legendu, Povesť o Svätoplukových prútoch a niektoré iné.
Ako uvádza Peter Ratkoš – legendy predstavujú "časť literárnej tvorby veľkomoravského učilišťa, jeho učiteľov i žiakov, a to zároveň ako začiatky slovanskej literatúry deviateho storočia (…), čo nespochybniteľne potvrdzuje vysokú kultúrnosť našich predkov za jestvovania prvého západoslovanského štátu – Veľkej Moravy." Keďže podstatné mená "legenda" a "povesť" dnes vo svojom význame obsahujú aj niečo, čo nie je celkom dôveryhodné, treba dodať, že to žánrové zaradenie dostali veľkomoravské texty pre svoj vznešený, obradný a básnický literárny štýl, miestami vyúsťujúci do chválospevu. Dôveryhodnosť ich historických údajov je však nespochybniteľná.
jrs dab