Bratislava 24. mája (TASR) – Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.
Literárny vedec Stanislav Šmatlák (1925 – 2008) bol po Štefanovi Krčmérym druhým literárnym historikom 20. storočia, ktorý sa pokúsil o individuálny a osobnostný prístup k dejinám slovenskej literatúry ako celku. V roku 1997 predostrel verejnosti prvú časť druhého, prepracovaného a doplneného vydania Dejín slovenskej literatúry z roku 1987, v ktorej esejisticky spracoval dejiny nášho písomníctva od najstarších čias, teda od 9. storočia až do 18. storočia.
O dva roky neskôr (1999) pridal aj druhý diel, ktorý má časové rozpätie 19. storočie – až prvá polovica 20. storočia. Dielo vyšlo v Národnom literárnom centre v Bratislave.
V prvej časti, v kapitole Kultúrny a literárny odkaz Veľkej Moravy, v podkapitole Charakter a kultúrna podstata byzantskej misie zdôraznil, "…že Konštantín filozof, jeho brat Metod i ďalší vzdelaní účastníci byzantského posolstva, neboli nijakými kresťanskými ‘misionármi’ v tom význame, v akom sa tento termín stále najbežnejšie chápe. Nevydávali sa predsa na cestu do krajiny ‘pohanov,’ ale mali tvoriť oficiálnu byzantskú delegáciu do relatívne usporiadaného a v mnohom ohľade vyspelého stredoeurópskeho štátu, ktorý bol v polovici 9. storočia už krajinou v podstate kresťanskou, pretože prijatie kresťanstva – ako ukazujú archeologické výskumy – sa tu neobmedzovalo iba na vládnucu spoločenskú vrstvu, ale prenikalo aj medzi prostý ľud". Zaujímavé a zriedkavé je tiež autorovo vysvetlenie, prečo mladšieho z bratov – Konštantína, neskôr Cyrila, už za jeho života nazývali Filozofom. Okrem iného aj preto, že v dišpute učených mužov na otázku, čo je filozofia, odpovedal takto: "Filozofia je poznávanie božských i ľudských vecí, nakoľko sa môže človek priblížiť k Bohu, pretože učí človeka, ako sa stať obrazom a podobou toho, ktorý ho stvoril."
jrs dab