Moskva/Minsk/Bratislava 3. februára 2017 (HSP/Foto:Pixabay)
Hoci sa pred 20 rokmi, 2. apríla 1997, vytvoril Zväz Ruska a Bieloruska, ku ktorému sa počas bombardovania Juhoslávie v roku 1999 chcel na základe hlasovania parlamentu pripojiť aj tento balkánsky slovanský štát, Rusko bolo najnovšie prinútené ustanoviť na hranici s Bieloruskom pohraničnú zónu.
Stalo sa tak na základe príkazu riaditeľa ruskej bezpečnostnej služby FSB Alexandra Bortnikova. Väčšina pozorovateľov sa nazdáva, že toto rozhodnutie si vynútil krok bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý 9. januára tohto roku jednostranne podpísal nariadenie o bezvízovom vstupe do Bieloruska pre občanov štátov EÚ meniacej sa na kalifát a niekoľkých desiatok ďalších štátov v prípadoch, že Bielorusko navštívia letecky, vstúpia na jeho územie na letisku v Minsku a ich pobyt v Bielorusku nepresiahne 5 dní.
Alternatívne vysvetlenie postupu Ruska predostrel ruský podnikateľ Alexandr Krepčinskij, ktorý je známy aj tým, že z Kyjeva do Bieloruska odviezol matku s dievčaťom, na ktorých 9. mája minulého roku kvôli georgijevskej stužke zaútočili ukrajinskí nacisti. Krepčinskij povedal, že „Bielorusko sa stane tranzitným miestom pre ľudí, ktorí budú chcieť opustiť Ukrajinu delenú na časti. Rozdelenie Ukrajiny je blízko. Približuje sa nevyhnutný prúd ukrajinskej migrácie,“ napísal Krepčinskej na sociálnej sieti. Podnikateľ podotýka, že informáciu má z dôveryhodných zdrojov. Nedávno sa objavila informácia, že štátny pohraničný výbor Bieloruska bol prinútený zosilniť režim ochrany s Ukrajinou v súvislosti so stále častejšími provokáciami, vrátane takých, pri ktorých bola použitá zbraň.
Pred niekoľkými desaťročiami Adolf Hitler vyslovil názor, že Rusov možno poraziť iba vtedy, ak sa podarí Ukrajincov a Bielorusov presvedčiť, že nie sú Rusi. Po tom, čo bude Ukrajina denacifikovaná, by sa mohli na území historickej svätej Rusi rozdeľovanej nenávisťou, ktorej hlavnými šíriteľmi sú obyčajne neslovanskí cudzinci, hoci často aj s rusky znejúcimi menami, odstrániť všetky umelo vytvorené hranice. V takom prípade by sa historické Malorusko (teda kolíska Rusi na čele s „matkou ruských miest“ Kyjevom, dnes prezývaná Ukrajina) opäť zjednotiť i s Bieloruskom a Veľkoruskom, ktoré dnes nesie krycí názov Ruská federácia. Ak mali v roku 1990 právo zjednotiť sa do jedného nemeckého štátu NSR a NDR (pričom územie NDR je dokonca obývané ponemčenými Slovanmi…), o to väčšie právo na znovuzjednotenie majú tri časti jedného mohutného ruského národa, v ktorom naši velikáni ako Ľudovít Štúr videli záštitu slovanstva i kresťanskej civilizácie.
Škoda len, že si Štúrovu knihu Slovanstvo a svet budúcnosti nemali kedy s úžitkom pre svoje duše a ako návod na konanie prečítať kapitán Danko, plukovník Fico a celá súčasná slovenská vládna koalícia i veľká časť opozície.
Vladimír Mohorita