Číňania v Bratislave prezentovali projekt storočia: One Belt, One Road – projekt novej Hodvábnej cesty

Bratislava 12. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR – Igor Calpaš)

Minulý týždeň sa v Bratislave konala zaujímavá konferencia o novej ekonomickej stratégii Číny. Usporiadali ju Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied spolu s veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky

Nová Hodvábna cesta, „The Project of the Century: One Belt, One Road“ (OBOR), je veľkolepý a ambiciózny projekt, ktorý je kľúčovou strategickou iniciatívou Číny v ekonomickej oblasti pre 21. storočie. Medzinárodná konferencia, ktorú usporiadal Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied (EÚ SAV) v spolupráci s veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky, mala verejnosti predstaviť tento megaprojekt a účasť Slovenska v ňom.

O význame a vážnosti tohto podujatia v anglickom jazyku svedčí množstvo významných účastníkov (vrátane tých z Číny), ako aj miesto konania, bratislavský Primaciálny palác. Na úvod vystúpil veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky pán Lin Lin, ktorý uviedol, že do spolupráce s Čínou v rámci iniciatívy OBOR sa už pripojilo 124 krajín a 29 medzinárodných organizácií. Obrat presahuje bilión dolárov, vzniklo 240 tisíc nových pracovných miest a investície v hodnote 80 miliárd dolárov.

Veľvyslanec Lin v úvodnom vystúpení zdôraznil, že Slovensko sa v roku 2015 stalo jednou z prvých krajín, ktoré podpísali s Čínou Memorandum o medzivládnej spolupráci na tomto projekte a aj jeho zásluhou narástol objem vzájomného obchodu v roku 2018 na 7 miliárd dolárov.

Štátna tajomníčka Ministerstva financií SR Dana Meager uviedla, že ju teší, že Slovensko bojuje o svoje miesto na mape. Povedala, že v súvislosti s fenoménom ekonomických koridorov vidí pre Slovensko značný potenciál a podporuje ambíciu jeho aktívnejšej participácie.

Expert na dopravu Jet Young hovoril o infraštruktúre a doprave. Jet Young tvrdí, že stále je tu veľký priestor na rast a vidí ho v politickej motivácii miestnych vlád – teda zrozumiteľne povedané, Číňania by chceli viac dovážať, ale miestne vlády sa tomu (zatiaľ) bránia. Young uviedol, že od roku 2011, keď do Európy prišiel prvý čínsky vlak, počet vlakov smerujúcich do Európy neustále narastá. V roku 2014 to bolo trojciferné číslo, o dva roky neskôr už štvorciferné a v súčasnosti sa počet denne vypravených vlakov blíži k číslu sedemtisíc. Čoraz viac čínskych miest je štartovacím bodom týchto vlakov a koncovým cieľom väčšiny z nich je Hamburg, Duisburg, Lodz, Holandsko. Tento spôsob dopravy je ideálny najmä pre dopravu z vnútrozemia do vnútrozemia a dopravu hodnotných produktov, najmä takých, ktoré potrebujú byť na trhu do 11 – 15 dní od expedície.

Súčasťou podujatia bola aj prednáška Stefana Palmieriho, prezidenta ekonomickej a sociálnej  komisie EÚ o kritických bodoch projektu OBOR pre EÚ, prednáška Petra Havlíka z viedenského Centra pre ekonomické štúdie o výzvach ekonomickej integrácie a prednáška Juraja Sipka, riaditeľa EÚ SAV, o relevantných otázkach obchodu, financovania a úlohe renminbi.

Azda najzaujímavejšia bola prednáška čínskeho „insidera“ Junchi Ma, ktorý poodkryl čínsky spôsob rozmýšľania a nahliadania na Európu. Tento odborník na strednú a východnú Európu uviedol, že Číňania pre tento účel rozdelili svoju komunikáciu na Európu ako celok a na strednú a východnú Európu vo formáte 16 + 1, ktorú vnímajú ako samostatného partnera na komunikáciu. So zdvorilosťou Číňanom vlastnou naznačil, že ako Čína, tak aj Európa sa bude musieť prispôsobiť meniacemu sa svetu. Pýta sa: čo je cieľom politiky EÚ voči Číne vzhľadom na meniaci sa svet, vie to Európa? A odpovedá si: nemyslí si, že by to Európa teraz vedela. Tvrdí však, že je tu príležitosť na riešenia v štýle win-win, čo je obľúbeným čínskym zaklínadlom: teda riešenia, z ktorých budú mať prospech obe strany.

Ivan Lehotský