Bratislava 9. septembra 2020 (HSP/Foto:SITA-Jakub Julény)
Politický komentátor Eduard Chmelár upozornil na lživé informácie, ktoré zverejnili Denník N v súvislosti s hlasovaním senátu Špecializovaného trestného sudu v Pezinku (STS) v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
V utorok šéf ŠTS Ján Hrubala upozornil, že podľa predsedníčky senátu Ruženy Sabovej medializované informácie o hlasovaní sudcov o rozsudku, ktorý bol vyhlásený vo štvrtok (3. 9.), sú nepravdivé.
Hrubala podotkol, že nevylučuje trestnoprávnu dohru pre podozrivých z úniku informácií o hlasovaní trojčlenného senátu ŠTS a žiada médiá, aby sa zdržali ďalšieho šírenia ničím nepodložených tvrdení zo spisu (viac v článku).
Politológ Eduard Chmelár vo svojom komentári na Facebooku vyzdvihol následnú reakciu šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného. Ten vyhlásil, že zo stanoviska predsedníčky senátu nie je jasné, čo by malo byť nepravdivé.
Eduard Chmelár takýto postoj mainstreamového novinára považuje za „mimoriadne nízke, alibistické a hanebné vyjadrenie človeka, ktorý stratil morálny kompas“.
„Kostolný zahmlieva a vyhovára sa ako Matovič pri diplomovke, že rozhodnutie senátu v ňom vyvolalo vážne pochybnosti a odôvodnenie rozhodnutia je vraj najsilnejším dôkazom, že v senáte nebola zhoda… Neuveriteľné. Toto je odpoveď šéfredaktora prepytujem mienkotvorného denníka v štýle tých najpochybnejších konšpiračných webov podľa Rostasovho hesla – nie je to pravda, ale mohla by byť.“
Chmelár dodal, že za úplné dno považuje Kostolného reakciu, aby denník opravil informáciu, ktorú zverejnil.
„Vraj verí, že písomné zdôvodnenie rozsudku veci vyjasní a senát vyargumentuje, prečo rozhodol tak, ako rozhodol… Isteže, senát musí rozsudok zdôvodniť, ale čo vieme celkom určite – nezverejní mená sudcov, ktorí hlasovali za Kočnerovu nevinu. Výsledky hlasovania o trestných veciach sú totiž zo zákona tajné. A ja som presvedčený, že v tejto veci padne ešte trestné oznámenie.“
Porušovanie novinárskych zásad
Podľa politológa patrí k dobrým mravom a posvätným zásadám profesionálnej žurnalistiky, že novinár zverejňuje len takú informáciu, ktorá je overená minimálne z dvoch na sebe nezávislých zdrojov. „Denník N túto zásadu dlhodobo a pravidelne porušoval. Selektívne zverejňoval účelovo vybrané úryvky z Kočnerovej komunikácie, a to napriek tomu, že podľa elitných vyšetrovateľov tieto úniky informácií sťažovali vyšetrovanie.“
„Publikoval aj ten najmenší dôkaz proti Kočnerovi, ale (ako pripomína aj režisérka Zuzana Piussi) fakty spochybňujúce validitu (platnosť) právneho úkonu alebo procesné chyby zamlčiaval. Pomáhal tak vytvárať v spoločnosti atmosféru očakávania, ktorá nie vždy zodpovedala realite a často bola skreslená. Vytváral sa viac tlak na odsúdenie Kočnera ako na hľadanie pravdy, hoci v tejto chvíli nemôžeme vylúčiť, že ešte stále nepoznáme ani skutočný motív vraždy, ani skutočného objednávateľa.“
Uviedol, že za týchto okolností je správanie šéfredaktora Denníka N, ktorý sa odmietol ospravedlniť za uverejnenie lživých informácií, vyslovene trápne a je hanbou slovenskej žurnalistiky. „Niekto tu dokázateľne klamal. Monika Tódová tvrdí, že informácie unikli zo senátu. Prečo by to však sudkyňa Sabová v tomto štádiu robila? Aby poškodila svoju reputáciu, pochovala celú svoju profesionálnu česť a spochybnila svoju kompetenciu? Kvôli Kočnerovi? To sú naivné konštrukcie na úrovni predstáv o zloduchovi v Batmanovi.“
„Nateraz všetky fakty a výpovede svedčia o tom, že Monika Tódová klamala. Žiaľ, nie je jediná. Viacerí novinári z denníkov N, Sme a Aktuality.sk sú dlhé roky iba príliš lacnými reproduktormi informácií podsúvanými represívnymi zložkami či spravodajskými službami bez toho, aby sa usilovali spracovať motiváciu, prečo im takéto informácie s takou ochotou púšťajú.“
Uverejňovanie tajných informácií, ktoré vám niekto vyselektované naservíruje na stôl, podľa slov Chmelára nie je žiadnou investigatívnou žurnalistikou. Zverejňovanie považuje za nezákonnú činnosť, ktorú by vám tolerovali noviny v Rusku alebo v Číne. V žiadnom prípade však nie v Nemecku, Francúzsku či Veľkej Británii, s ktorými sa tak radi porovnávame.
Hoaxy mainstreamu
Chmelár pripomína, že už dlhé roky upozorňuje, že toto všetko je dôsledok toho, že sme sa nevyrovnali s klamármi počas irackej vojny. Viacerí novinári z New York Times, BBC či Le Monde museli z redakcií odísť po tom, čo ich usvedčili zo zámerne zavádzajúcich informácií, ktoré pomohli zdôvodniť nezákonnú inváziu do Iraku.
„U nás patril medzi takých novinárov aj vtedajší zahraničný spravodajca denníka Sme Matúš Kostolný, ktorý šíril výmysly o zbraniach hromadného ničenia v Bagdade a masíroval verejnú mienku smerom k vojne. Lenže kým všade v západnom svete sa luhári na svojich miestach neudržali alebo sa aspoň ospravedlnili, u nás tak neurobil nikto. Z čestných ľudí robili bláznov, ctihodní luhári naďalej masírovali verejnú mienku a Matúš Kostolný to dotiahol až na šéfredaktora Denníka N.“
K nepravdivým informáciám o hlasovaní v sudcov sa vyjadrila aj česká novinárka Pavla Holcová. Novinárka, ktorá spolupracovala aj s Jánom Kuciakom, na sociálnej sieti situáciu zhodnotila nasledovne: „Myslím, že Denník N má problém.“
Jaroslav Zajac
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
10.2°C
Utorok 
Piatok 
9.5°C
6.0°C
5.8°C
5.8°C
FOTO DŇA
